O viere

Chceš mat moc?

E-mail Tlačiť PDF

Včera bola úvaha o Kristovi, skutkoch a viere. Úvaha vychádzala z citácie pápeža Františka, ktorý hovoril, že je potrebné vyznávať Krista, inak sa staneme charitatívnou mimovládkou. Zaujímavé slovo „mimovládna“... Áno, bez Krista budeme mimo vlády, mimo vládnutia. Keď človek pozoruje prvé kroky svätého otca, tak on Krista vyznáva, hoci to nie vždy robí slovami. Veď už koľké sympatie ľudí si získal a to ešte ani nič nenapísal, ani veľa verejných prejavov nemal a už koľké videa bežia po internete a ukazujú jeho silné gestá. Vôbec nie je „mimo vlády“, práve naopak, začína vládnuť práve gestami a postojmi, ktoré sa pri slove „vládnuť“ veľa nepoužívajú: pokora, láska, úcta, úsmev, humor.

Je zaujímavé ako sa vnímajú zverené funkcie. Keď ti zveria funkciu, človek má tú tendenciu, že začne používať moc, ktorá patrí ku funkcii. S povýšením rastie aj moc. Ale pozor, s každým povýšením a mocou prichádza aj väčšia úloha.  A omnoho dôležitejšie je uvedomiť si, že to prvé, čím by sa mal človek pri preberaní funkcie zaoberať, nie je moc, ktorá k tomu patrí, ale úloha, ktorá mu bola zverená.  Ale poznáme ako to v praxi chodí... Opačne. Človek najskôr pomysli na moc, použije ju, ako chce a potom mu možno vyjde čas aj na splnenie úlohy, ktorú dostal.
Sväté Písmo hovorí o Ježišovi, že „učil ako ten, čo má moc...“ Opäť sa trochu pohrám so slovíčkami (naša úžasná slovenčina): mať moc môžeme aj inak povedať: mať veľa. Chceš mať moc? Tak musíš dávať veľa. Nie z cudzieho, ale zo svojho. Zo svojho pokladu, ktorý je v tebe ukrytý.

Share/Save/Bookmark
 

Vyznávať Krista

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Dnes sa v mnohých médiách písalo o prvej homílii nového sv. otca Františka. A v jednom printovom médiu bola preložená jeho veta: „Ak nebudeme vyznávať Krista, čím sa staneme? Skončíme len ako charitatívna mimovládna organizácia.“
Sv. Jakub píše v liste, že „ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.“ Ale nestačia len skutky, tu si dovolím parafrázovať pápežové slová, že pokiaľ ostaneme len pri skutkoch, sme dobročinná organizácia. Treba si uvedomiť a ohlasovať Toho, kto nám dáva silu k tým skutkom – Krista. On by mal byť motiváciou ku skutkom. Krátke zhrnutie: Boh si ma na počiatku vyvolil, veď inak by som nechodil tu na zemi. Krstom som sa stal Jeho dieťaťom, Ježiš Kristus mi je brat. Mojou úlohou je poznávať Krista, a toto poznanie ma motivuje ku skutkom vo viere, že ak je Boh za mňa, tak potom kto je proti mne... Kristus, skutky, viera. Kristus - Boh mi dal život. Skutky oživujú vieru a viera uzdravuje. Toto by mali byť základy našej životnej stavby. Vykopme ich dostatočne hlboko, aby naša stavba potom zvládla aj také víchrice, aké boli dnes na niektorých miestach Slovenska.  wink

Share/Save/Bookmark
 

Vyjednávanie s Bohom

E-mail Tlačiť PDF

V dnešnom čítaní si dovolil človiečik Mojžiš vyjednávať so samotným Bohom, po tom, ako Boh chcel zničiť národ, ktorý vyviedol z Egypta preto, lebo si postavili zlaté tela a to začali uctievať namiesto Boha. Aká zaujímavá epizódka. Mojžiš mal s Bohom taký dôverný vzťah, že sa nebál s ním aj vyjednávať. Pripomenul mu, čo sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Izraelovi, že rozmnoží potomstvo, nie zhubí. A to jeho vyjednávanie bolo úspešné, až tak, že „Pán oľutoval nešťastie, ktorým chcel navštíviť svoj ľud.“ (Ex 32,14) Vyznie to, ako by bol Boh vybuchol hnevom a potom zistil, že sa mýlil. Ale Boh sa nezmýlil. Iba ho dojala dôvera Mojžiša v jeho dobrotu. On veril v Boha silného, v Boha dobrého. A tak sa Boh aj voči Izraelitom v konečnom dôsledku zachoval. Pomohol im prežiť 40 rokov na púšti a nakoniec ich doviedol do zasľúbenej zeme. Dokázal by som vyjednávať s Bohom? Dokázal by som dojať Boha svojou dôverou v Jeho dobrotu, lásku, silu?

 „Poďte, vráťme sa k Jahvemu! On nás roztrhal, on nás zacelí, on nás poranil, on nás obviaže.... (Oz 6,1)

Share/Save/Bookmark
 

Zázrak prepokladá vieru, viera nepotrebuje zázrak

E-mail Tlačiť PDF

Možno ste sa už stretli s niekým, kto povedal, že keby bol svedkom zázraku, tak by uveril, alebo by sa jeho viera ešte viac prehĺbila. Čo prežívali súčasníci Ježišovej doby, keď Ježiš robil zázraky? U niekoho sa viera prehĺbila, ale u niekoho nie. Veď si len spomeňme na 10 malomocných. Deväť z nich ani len nepoďakovalo za zázrak uzdravenia. Tak potom ako to je s tými zázrakmi? Prečo Ježiš hovoril, že tvoja viera ťa uzdravuje? Ak sa mi nedejú zázraky, znamená to, že neverím? V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí: „Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.“ (Jn 5,19) Ak vychádzam z toho, že skutočný zázrak je vidieť veci v perspektíve až za zrakom, teda vidieť ďalej ako dovidím svojim zrakom, tak skôr ako Ježiš vykonal zázrak napr. uzdravenia, že chromý začal chodiť, Boh – Otec spravil zázrak, že postihnutý uveril. A Ježiš to vedel, že samotným zázrakom je viera, lebo za vierou a za zázrakom stojí ten Najvyšší – Boh Otec. Ja, ty, my všetci by sme vedeli poprosiť o Ježiša nielen o jeden zázrak v našom živote. Ale netreba prosiť aj o silu viery, ktorá tomu zázraku uverí? Boh – Otec, ty si od počiatku a naveky, daj nám silnú vieru, posilni našu vieru, nech vidíme zázraky, ktoré konáš v našich životoch, nech vidíme za obzor našej ľudskosti.

„Posilni svoju vieru a tvoje pochybnosti umrú od hladu.“ (T. Akvinský)

Share/Save/Bookmark
 

Veriť v zázrak, ohlasovať zmŕtvychvstanie

E-mail Tlačiť PDF

Dnes niečo o zmŕtvychvstaní a zázraku. Veď zmŕtvychvstanie je zázrakom. A hoci prežívame pôstne obdobie, kedy si pripomíname smrť Pána Ježiša, my už vieme, že na túto smrť musíme nazerať vo svetle zmŕtvychvstania.
Ježiš poslal učeníkov ohlasovať zmŕtvychvstanie. A čo prináša Zmŕtvychvstalý? Keď prichádza cez zatvorené dvere a zjavuje sa učeníkom, hovorí: POKOJ vám. Z Jeho rán vyteká LÁSKA a učeníci sa ZARADOVALI. A keď Boh vzkriesil Ježiša máme VIERU a NÁDEJ, že tak to bude aj s nami, veď povedal, že nám ide pripraviť miesto. Ohlasovať zmŕtvychvstanie by mohlo potom znamenať zachovať si v každej životnej situácii VIERU, NÁDEJ, LÁSKU, RADOSŤ, POKOJ.

Mária Magdaléna, ani emauzský učeníci najskôr Ježiša nespoznali, lebo bolesť zo straty a sklamanie im zastreli zrak. Ale keď uvideli, tak uverili. Emauzskí učeníci ho spoznali pri lámaní chleba. Spoznávam Ho aj ja pri lámaní chleba? Cítim Jeho živú prítomnosť?

Slovo zázrak môžeme rozdeliť na „za“ a „zrak“. Nezáleží na veľkosti zázraku, záleží na ostrosti vnútorného zraku. Zázrak je zázrakom pre toho, kto vidí ešte „za“ vlastný „zrak“. Zázrak je:
            Záchrana
     ktorÁ
            Znova
          vRáti
        mA
            K Prameňu
Nech náš zrak vidí zázrak všedného dňa.

Share/Save/Bookmark
 

Poznám Boha?

E-mail Tlačiť PDF

Prorok Ozeáš píše (preklad je z Jeruzalemskej biblie):
 „Lebo lásku chcem, a nie obety, poznanie Boha viac než celopaly.“ (Oz 6,6)

Poznanie Boha je viac ako zápalná obeta. Poznať Boha... Dá sa poznať Boh? Nie je Boh tajomstvom? Je aj nie je. Boh sa dáva spoznávať. Veď keby chcel žiť v utajení, nepošle Ježiša; keby chcel ostať v utajení, nezošle Ducha Svätého. Boh sa chce nechať spoznávať.
Na duchovnej obnove s birmovancami sme hovorili o viere ako o dare, ale tiež aj o tom, že viera je aj skúsenosť. Viera rastie skúsenosťou. Pýtala som sa ich, či by si vedeli obhájiť svoju vieru pred rovesníkmi? Pretože ako príde ku skúsenosti s vierou, s Bohom človek, ktorý je neveriaci, pochybujúci, hľadajúci? Áno, Boh si vždy nájde spôsob, ale možno tou skúsenosťou s vierou pre neho som tu práve ja, ty, my. Boh sa necháva spoznávať a chce sa nechať spoznávať aj cez nás. My máme byť „Bohom“, ktorého budú iní spoznávať. A sv. František z Assisi hovorí: „Všade, kade chodíte ohlasujte evanjelium a keď bude treba, použite aj slová...“ wink

Share/Save/Bookmark
 

Ber, neber!!!

E-mail Tlačiť PDF

V jednom žalme opakujeme responzórium: „Ukáž nám, Pane, cestu spásy.“
Čo je to spása?  Kadiaľ vedie cesta?
Ježiš nám ponúka spásu. Ja som sa s touto vetou trochu pohrala:
                                   S EBA (v Eucharistii, ponúka priateľstvo)
                                   P RÍKLAD („choď a rob podobne!!!“)
Ježiš ponúka:       LÁ SKU (veď keby nemiloval, tak by odmietol prísť k nám)
                          KRIESI (delí sa s Božou výsadou, lebo Boh je Pánom nad životom a smrťou. A my máme podiel na Jeho zmŕtvychvstaní)
                    UZDRAVUJE

Ježiš ponúka a my sa rozhodujeme, či Jeho ponuku prijmeme. Myslím, že v tej slovnej hračke môžeme nájsť odpoveď, čo je to spása i kadiaľ vedie cesta.

Share/Save/Bookmark
 

Dotknúť sa srdca

E-mail Tlačiť PDF

V dnešnej úvahe si dovolím zacitovať úvahu z knihy: Božie slovo na každý deň.

Sv. Ambróz hovorí: Krása Cirkvi nespočíva v prvom rade v konaní dobrých skutkov alebo v okázalých obradoch, ale v srdciach, ktoré milujú Ježiša.

Môže byť chrám architektonicky na výške, môže byť nádherne ozdobený najdrahšími kvetmi, umelecké diela v chráme nám môžu doslova „vyraziť“ dych, kňazské rúcha nás môžu tiež prekvapiť, k tomu bezchybný spev chrámového zboru, a predsa si môžeme práve vtedy položiť otázku: Toto je pre Ježiša najdôležitejšie? Očakáva od nás Boh niečo viac?

Určite, očakáva! Nie je najdôležitejšie, či je liturgia slávnostná, či okázalá navonok, dôležitejšie je, či privádza prítomných k hlbšiemu a osobnejšiemu vzťahu s Ježišom! Na budovaní tohto vzťahu najviac záleží. Iste, náš Pán si zaslúži to najlepšie, čo máme, to najkrajšie, čo môžeme pripraviť, ale je dôležitejšie, aby pritom rezonovali naše srdcia.


 Keď sa nášmu zboru podarilo nahrať CD, potom sme ho na objednávku posielali ľuďom, ktorí mali oň záujem. Tí ľudia nás nepoznali. A niekedy sme dostali aj spätnú väzbu od ľudí, ktorí si ho kúpili. A najkrajšia spätná väzba bola tá, keď nám ľudia hovorili, že piesne na CD vychádzajú z Ducha a tie piesne sa ich dotýkajú. Dotýkali sa ich životov, ich sŕdc. A ešte spomeniem jednu nedeľu, kedy sme spievali na omši a po omši prišla za nami jedna pani, dojatá a hovorí nám: „Dali ste mi najkrajší darček k mojim narodeninám, dnes mám narodeniny. Ďakujem.“ Je úžasné dotýkať sa ľudských sŕdc, tým, čo človek robí. Nepíšem to preto, že by som sa chcela chváliť. To nie, pretože viem, že dotknúť sa ľudského srdca môže len Boh a my sme len nástrojmi, ktoré si použije. Používa si naše ruky, nohy, jazyk, zmysly a všetko čím nás obdaroval.  Dotknúť sa ľudského srdca nie je vždy jednoduché; je to ťažké, namáhavé, nie zriedkavo si to vyžaduje určitú obetu a niekedy je to aj riskantné. Ale máme Ducha, ktorý nás spoľahlivo povedie, pokiaľ sa necháme viesť.

Share/Save/Bookmark
 

Medveď, poľovník a Boh

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

„Ľudský život nie je vedecká rovnica, ale je úžasne dramatický a farebný ako príbeh, ktorého koniec nepoznáte.“ (L. Strobel – Kauza viera)

V spomínanej knihe sa hovorí o Bohu – vševediacom. Nie jeden raz sme si možno položili otázku: Keď to Boh vedel, prečo to dopustil? Avšak ľudská logika sa nedá porovnávať s tou božskou. P. Kreeft to v knihe vysvetľuje na príklade medveďa a poľovníka: „Predstavme si medveďa chyteného do pasce a poľovníka, ktorému je ho ľúto a chce ho oslobodiť. Snaží sa získať si jeho dôveru, ale keďže sa mu to nedarí, musí mu vstreliť nábojnicu s narkotikom. No medveď si, pravdaže, myslí, že to je útok na neho a poľovník sa ho snaží zabiť. Neuvedomuje si, že je to z ľútosti k nemu, že je to snaha pomôcť mu. Potom, aby medveďa dostal z pasce von, poľovník ju musí ešte väčšmi pritiahnuť, aby uvoľnil zaseknutú strunu. Ak by bol medveď v tej chvíli pri vedomí, bol by ešte viac presvedčený, že poľovník je jeho nepriateľ, ktorý mu prišiel spôsobiť utrpenie a bolesť. Ale bude sa mýliť. Spraví si nesprávny záver, lebo nie je ľudskou bytosťou. Verím, že Boh niekedy robí to isté nám a my to nemôžeme pochopiť o nič lepšie, ako medveď nemohol porozumieť motívom poľovníka. A pritom práve tak, ako mu mohol dôverovať, my môžeme dôverovať Bohu.“

Získať si niekoho dôveru je mnohokrát beh na dlhé trate. A niekedy aj treba byť opatrný pri tom, komu budem dôverovať a komu nie. Niekedy si treba aj dôveru preveriť. Bolo by to úžasné, keby si Boh získal úplne našu dôveru. Aj vtedy, keď ju občas vyskúša ako ju skúšal napr. u Abraháma, keď chcel, aby mu obetoval svojho jediného, vytúženého syna Izáka. Abrahám to nakoniec urobiť nemusel. A Boh? Boh ho vyskúšal, ale nakoniec Boh sám vykonal túto obetu so svojím synom namiesto Abraháma.  Naozaj božská logika je na míle vzdialená od tej ľudskej.

Share/Save/Bookmark
 

Boh sa neskrýva, stojí nám za chrbtom

E-mail Tlačiť PDF

Častokrát je to tak, že keď sme v problémoch tak kričíme: „Kde si Pane, Bože? Práve teraz, keď ťa najviac potrebujem, tu nie si.“ Necítime sa často takto opustení a nechaní napospas osudu? Veď aj Ježiš na kríži kričí: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Ešte raz sa vrátim k tej hre „na dôveru“...
Boh nám stojí za chrbtom, nie pred našimi očami, lebo keby stál pred nami, tak nás nechytí. Ale keď stojí mimo nášho zraku, tam, kde ho nevidíme, môže nás chytiť, pod podmienkou, že sa s dôverou pustíme a padneme...... nie na zem, ale do náručia.

Pane, kiežby sme Ti vždy dokázali takto dôverovať. Kiežby sme si vždy boli vedomí, že ty nás neopúšťaš, iba stojíš za nami a čakáš.
"Pane, verím, pomôž mojej nevere".

Pri tej hre, ten, ktorý chytá nemôže toho, čo stojí pred ním násilím potiahnuť dozadu. On len čaká pripravený, kedy ten druhý naberie odvahu a hodí sa do prázdna s vedomím, že ho ten druhý chytí. Ani Boh ma nasilu nebude ťahať do Jeho náruče. Len čaká pripravený ťa chytiť.

Share/Save/Bookmark
 


Stránka 2 z 4
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie