Mladí přátelé,
Ježíšovo výkupné dílo se uskutečňuje na kříži a ve zmrtvýchvstání. Předtím po tři léta chodil Ježíš po této zemi, učil lidi životu Božího království, dával jim poznat a zakusit Ducha jeho království. Po svém zmrtvýchvstání říká apoštolům: „Přijměte Ducha svatého!“  Dnes se obrací na každého z nás a říká: „Přijměte Ducha svatého a buďte silní ve víře.“ Novénou, kterou se začínáme modlit po slavnosti Nanebevstoupení Páně, si chceme uvědomit, čím jsme se, skrze Ježíše a Ducha svatého, stali. Chceme sobě i světu vyprosit milost prožívání tohoto obdarování.

Obrazy a symboly Ducha Svätého sa počas dvoch tisícročí vnímania jeho pôsobenia veľmi nezmenili. Keďže presne nevieme, ako si predstaviť Ducha Svätého (nikto ho predsa nevidel tak zreteľne ako apoštoli Ježiša), využívame iba obrazy, ktoré používajú svätopisci vo Sv. Písme: holubica, oheň, svetlo, pečať, Boží prst, ruka, oblak, voda, pomazanie. Duch Svätý však nie je vo svojej podstate ani jedna z týchto vecí – on nie je holubica, nie je oheň, nie je svetlo, pečať, nejaký prst, ruka, oblak, voda či pomazanie. Duch Svätý je v prvom rade osoba a všetky symboly, ktorými si pomáhame, sú iba prejavy konania a pôsobenia tejto osoby.

Kresťania sa nelíšia od ostatných ľudí ani krajom ani rečou ani spôsobom života. Lebo neobývajú vlastné mestá, nepoužívajú nijakú osobitú reč, ani nežijú nejakým nápadným životom. Toto učenie nevynašli oni dajakým rozumovaním alebo úsilím bádavých ľudí, ani nehája ľudskú náuku, ako niektorí.

Viera každého kresťana a každého kresťanského spoločenstva sa často prirovnáva k ceste, ktorá predpokladá postupný rast a postupné, stále zodpovednejšie včleňovanie sa do života Cirkvi. Preto je prirodzené, aby sa pobožnosti stávali cestami, ktoré nás majú kamsi priviesť. Takouto pobožnosťou je aj CESTA SVETLA. Nadväzuje na cestu kríža. Začína sa pri hrobe, z ktorého vyráža výbuch radosti z Kristovho zmŕtvychvstania a vrcholí na vrchu Tábor, alebo presnejšie vo večeradle vyliatim Ducha Svätého. Táto pobožnosť sa môže obohatiť aj inými prvkami, skúsenosťami a tvorivosťou iných.

„Čo robiť? Ježiša niet; síce vstal, no je aj nie je s nami. Poďme robiť to, čo vieme, aby sme len tak neposedávali so založenými rukami. Veď náš starý spôsob života nebol až taký zlý a rybárov si ľudia za ich poctivú a namáhavú pácu vážia.“
Lenže niečo sa predsa len zmenilo.

Tie dni, milovaní, ktoré uplynuli medzi Pánovým zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením, neprebehli naprázdno, lebo v nich boli potvrdené veľké sviatosti a zjavené veľké tajomstvá. V týchto dňoch sa odstraňuje strach z krutej smrti a ohlasuje sa nielen nesmrteľnosť duše, ale aj tela. V týchto dňoch Pán dýchnutím vlieva všetkým apoštolom Ducha Svätého a svätému apoštolovi Petrovi viac ako ostatným prikazuje po zverení kľúčov od kráľovstva starosť o Pánov ovčinec.

Prečo je pre nás, kresťanov, zmŕtvychvstanie Krista tak veľmi dôležité? Prečo Pavol vo svojich listoch doslova píše, že ak Kristus nevstal zmŕtvych, márna je naša viera, a ak len v tomto živote máme nádej v Krista – teda, ak nevstal a ostal mŕtvy ležať v hrobe, sme najúbohejší zo všetkých ľudí? Prečo je teda vstanie zmŕtvych samotného Krista tak veľmi dôležité? Nestačí to vzkriesenie, ktoré Kristus urobil Jairovej dcére, Naimskému mládencovi alebo Lazarovi? Ak nestačí, čím bolo Kristovo zmŕtvychvstanie iné? Údiv nad tajomstvom zmŕtvychvstania Krista napĺňa srdcia ľudí všetkých čias... Tak skúsme sa pozrieť na jeho zmysel a význam pre nás aj my...

Fyzické utrpenie Krista bolo veľmi veľké, no Kristus prežíval omnoho väčšie duchovné utrpenie. Koniec koncov, Boh si vybral svojich služobníkov, ktorých obdaril stigmami na rukách, nohách a boku (sv. František z Assisi, sv. Edita Steinová, sv. páter Pio), alebo služobníkov, ktorí vo svojich víziách prežili utrpenie Krista (bl. Anna Katarína Emmerichová, Mária Valtorta).

O Ježišovej smrti teda už pochybnosti viac-menej rozptýlili dôkazy, ktoré sme uviedli v predchádzajúcej časti a tentoraz by som sa chcel spolu s vami pozrieť na dôkazy Ježišovho zmŕtvychvstania. Samozrejme, ako vždy nepôjde o 100%-né dôkazy, pretože v momente zmŕtvychvstania v noci zo soboty na nedeľu nikto z ľudí v hrobe, okrem Ježiša nebol. Preto nám môžu o Ježišovom zmŕtvychvstaní hovoriť iba neskorší svedkovia prázdneho hrobu a to, ako to v hrobe vyzeralo po odvalení kameňa. Poďme teda na to.

Organizátori veľkopôstnej prípravy na internete na stránke www.40dni.sk požiadali pátra Roberta Baleka SVD verbistu misionára v Rusku v Moskve o zodpovedanie pár otázok, ktoré napísali vo zvedavosti návštevníci stránky. Tu vám prinášame odpovede, ktoré si okrem nás - misie.sk môžete pozrieť aj na stránke 40dni.sk.