Hlavná stránka
O viere
Rôzne úvahy o viere...


Trvalá oslava

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

easter victoryDrahí priatelia, mesiac apríl je známy svojou nestabilnosťou. Mení sa počasie a s ním aj nálada ľudí, všetci sú náchylnejší k chorobám a hocakým neduhom. To však nič nemení, ba dokonca ani nemá vplývať na radosť z udalosti, ktorú sme oslávili v posledný marcový deň. Veď nejde len o jednu nedeľu, či dva - tri dni predĺženího víkendu, dokonca to nie je ani o polievačke a šibačke, keď po desiatom poháriku naozaj už mnohým "dobre šibe". Veľká noc je naozaj Veľká, ba najväčšia udalosť posledných dvoch tisícov rokov, preto si zaslúži viac pozornosti. Liturgia Cirkvi ju preto slávi veľkolepe prvých osem dní, a potom aj ostatných štyridsať dva. Tak sa nám v Cirkvi páči oslavovať, že nám nestačí jeden víkend, alebo je PASCHA viac ako len o symboloch, hoc aj kresťanských?

 

Máte niečo na jedenie?

E-mail Tlačiť PDF

Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní, keď sa zjavil učeníkom, povedal: Pokoj vám. A oni ostali zmätení a naľakaní. Mysleli si, že je to duch. Ukázal im svoje rany, rukolapné dôkazy, že je to on. Hovorí, že duch nemá telo a On ho má. Ale oni stále nemohli uveriť od veľkej radosti. A nakoniec im povedal jednu zaujímavú vetu: „máte tu niečo na jedenie?“ Ako ľudsky, prirodzene sa Ježiš zachoval. Nedával im žiadne kázanie o tom, čo kedy povedal, keď ešte chodil s apoštolmi pred svojim umučením, aby si dokázali dať veci do súvisu, nezazlieval im, že neveria napriek tomu, že ho videli a dokonca sa ho mohli aj dotknúť. Nie, on ostal úplne prirodzený a vypýtal si niečo na jedenie (veď predsa 3 dni nejedol hahaha). Ostal nohami na zemi. Žijem moju vieru úplne prirodzene? Je mojou prirodzenou súčasťou ako je prirodzené „sa najesť“? Nerobím sa viac pánbožkom ako je sám Boh?


Poviem ešte jednu úsmevnú príhodu, ktorú som zažila na duchovných cvičeniach, kde sme meditovali práve túto stať z Písma. Počas cesty na obed som sa stretla s istým biskupom na dôchodku a tak sa pýtal, ako prebiehajú duchovné cvičenia a o čom sú. Tak som mu povedala ako sa ten Ježiš ľudsky a prirodzene zachoval po zmŕtvychvstaní a vypýtal si jesť. A on na to, že či som si len to zapamätala?! No ale keď som mu vysvetlila, že treba ostať nohami na zemi, reálny a prirodzený, tak mi na to zareagoval, že vraj, kde prednášam....   Tak ma to pobavilo... Áno, aj pri pánoch i biskupoch treba ostať prirodzený....  Všetci dýchame jeden a ten istý vzduch a v konečnom dôsledku, všetci sme deti toho istého Otca. Ostaňme prirodzení s prirodzenou úctou voči druhému, voči blížnemu.

Share/Save/Bookmark
 

Recept na koláč

E-mail Tlačiť PDF

On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom...“
Na istom internetovom blogu sa začala rozvíja debata na tému: Čo je evanjelium. Slovenské slovo evanjelium pochádza z gréckeho ευαγγέλιον (doslovný význam dobré správy). Otázka by preto nemala ani tak by, čo je evanjelium, ale aké dobré správy to sú, ktoré sú v evanjeliu?
Myslím si, že človek sa nenaje len z receptu na koláč. Koláč sa podľa receptu musí najskôr upiecť, aby bol z koláča úžitok. A tak nejako to je aj s evanjeliom. Najskôr by si mal človek v ňom nájsť recept pre život a potom koláč začať aj piecť, aby mal čím ponúknuť, keď príde návšteva.

Share/Save/Bookmark
 

Spoznaj Božie skutky!

E-mail Tlačiť PDF

„Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“
Ježiš vedel, že uveriť nebude ľahké. Veľa toho o sebe Ježiš hovoril napr. že prichádza od Boha, že je Božím synom, že umrie, ale vstane z mŕtvych, že Boh je Otcom a že on a Otec sú jedno a iné teologické pravdy a dogmy. Ale tiež vedel, že týmto dogmám a pravdám nebude ľahké uveriť. Veď apoštoli s ním chodili 3 roky a tiež mali s tým problém, mnoho vecí nechápali. A preto niet sa čo čudovať nám, ktorí žijeme 2000 rokov po Kristovi, že máme problém s vierou. Niet sa čo čudovať teenagerom, ktorí sa pripravujú na birmovku a neboja sa povedať, že oni asi aj tak v Boha neveria. Čím ďalej tým viac si človek uvedomuje, že viera je milosť, nezaslúžený dar. Ale vieru treba zalievať skúsenosťou. Ježiš to vedel, preto povedal, že už keď Jemu a Jeho slovu je tak ťažké uveriť, tak hovorí, že nech mu uveríme kvôli skutkom, ktoré urobil. Ale nielen urobil, ale aj robí a robiť chce. Skúsme si urobiť vlastnú rekapituláciu skutkov, ktoré mi urobil Ježiš, aby moja viera, keď narazí na kritiku, výsmech a odpor obstála. Aby som vedel(a), komu som uverila. A aby mi moju vieru nič a nik nezobral. Dovolím si tvrdiť, že viera v živote človeka (či už je to veriaci alebo neveriaci) je tak potrebná ako aj vzduch na dýchanie. Ak je človek nedôverčivý, upodozrievavý zamotáva sa pavučiny, a pomaly prestáva veriť aj sám sebe. Telo dýcha vzduch a pre dušu je viera jej potrebným kyslíkom.

Share/Save/Bookmark
 

Nechať si umyť nohy alebo umývať???

E-mail Tlačiť PDF

Vrátim sa ešte ku včerajšiemu umývaniu nôh. Už ste si nechali umyť nohy? Aká bola voda? Teplá či studená?  Prebralo vás to? Bolo to niečo príjemné, alebo skôr nepríjemné? Už ste si ich nechali pobozkať od Ježiša? Môže sa to niekomu zdať prehnané, ale nehovorím to preto, aby sme si z Písma, náboženstva a viery urobili nejaké snívanie a žili len v predstavách, ale preto, že i takáto konkrétna predstava a zapojenie sa do deja nám pomôže hlbšie prežiť Ježišovu prítomnosť a takáto meditácia s konkrétnou predstavou, s konkrétnou situáciou, tým, že vo svojej predstave môžem byť účastný tejto silnej udalosti (a nielen tejto, ale ktorejkoľvek), ktorú Ježiš urobil, mi môže zmeniť pohľad na život, na vieru, na Ježiša a môže ma inšpirovať k ďalšiemu „umývaniu nôh“ mojich súčasníkov. My sa nemusíme teraz  skláňať a povedať: „Brat môj, nechaj, nech ti umyjem nohy.“ Asi by sme pôsobili veľmi divne a boli by sme naozaj riadni podivíni. Kde sú tie nohy, čo sú tie nohy, ktoré mám umyť? Vieme, že nohy po celom dni zapáchajú. A práve „zápach“ vecí, ktoré mi v živote „nevoňajú“ sú tými nohami, ktoré mám umyť. Umývanie je služba. Jedna vec je nechať si umyť nohy a druhá vec, umývať nohy. Oba úkony vyžadujú obrovskú dávku pokory a oba úkony majú svoj čas. Je čas umyť nohy a čas nechať si umyť nohy. A to sa musí človek naučiť rozoznávať. Kedy má byť človek Ježišom a kedy učeníkom.

Share/Save/Bookmark
 


Stránka 1 z 7
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie