Irkutsk 15 - Návšteva v náručí prírody

Sobota, 18 September 2010 21:53 Balek Robert Zážitky - Misionárov
Tlačiť
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Irkutsk_15Keď som môjmu farárovi Vlodekovi oznámil, že by som o nejaký čas rád išiel k jednej rodinke, ktorú som stretol na konferencii Slovanskej písmennosti - blízko Irkutska na pár dní, Vlodek sa toho hneď chytil a s radosťou mi oznámil, že akurát o niekoľko dní bude v Irkutsku aj on aj brat Tomáš a presne na dva dni môžem ísť preč, pretože potom už obidvaja odchádzajú a ja odísť z Irkutska kvôli povinnostiam nebudem môcť. A tak som sa vybral k Dimovi a jeho rodine ďaleko od civilizácie do náručia krásnej ruskej prírody...

Asi tak o dva týždne boli síce ešte zhruba tri celé dni voľné, ale práve v tých som odchádzal s P. Stanislavom – farárom z červeného kostolíka v Irkutsku (ten starý 125-ročný chrám) na ostrov Aľchon. O pár dní mal odísť zo Sibíri do európskej časti Ruska na dlho a chcel aspoň raz v živote vidieť ostrov, o ktorom tu všetci na okolo Bajkalu básnia, aký je krásny. Počas práce vo farnosti nebolo času a teraz, keď odovzdá úrad inému kňazovi, bude mať pár dní akurát na tento ostrov.

A tak som si povedal: „Pane, keď ty niečo chceš, ty si to vieš teda naplánovať. Ale presne do bodky – pôjdeš presne vtedy ani o deň skôr ani o deň neskôr...“ A mne sa páči takáto Pánova taktika. A tak som sa o pár dní zobral a odišiel na autobusové nástupište v Irkutsku a povypytoval sa, ako sa dostanem do dedinky Moty, neďaleko ktorej žila Dimova rodinka. Samozrejme, Pán to mal všetko pripravené, a tak som sa tam dostal bez najmenšieho problému, aj keď som dopredu nič nevedel. Na autobusovej zastávke v dedinke Moty ma už čakal Dima – otec rodinky. Napriek životu v prírode mali mobil – inak by to asi bolo ťažké nájsť ich v spleti domčekov, pretože ich dom bol tak trošku stranou od dedinky naozaj v lone prírody.

Jednoducho ako doma

Bolo to zaujímavé. Od začiatku som sa cítil v ich prítomnosti ako doma – poznáte to... Prídete niekde a nemusíte sa na nič hrať, nemusíte strúhať pózy, len aby ste sa domácim zapáčili. Proste sa im ľúbite aj bez toho a cítite to na každom kroku, že vás prijali za svojho a majú vás radi... A okrem toho som cítil veľkú spriaznenosť našich duší – hlavne s Dimom. Čokoľvek som hovoril, bez problémmov tomu rozumel, a hneď nadväzoval svojím rozprávaním, a tak akoby mi z duše rozprával. Celé dva dni sme prerozprávali na rôzne zaujímavé témy. A nedajte sa pomýliť, oni neboli jednoduchučkí roľníci. Jeho manželka vyštudovala na vysokej škole kvantovú fyziku a on bol kedysi členom známej rockovej kapely. Rozprávali sme sa veľa o náboženstve, o duchovne, o spojení človeka s prírodou, o tom, prečo je nielen telo ale aj duša súčasného človeka tak chorá, o tom, že Boh nie nadarmo dal človeku prírodu, že to má svoj zmysel, že nie v oddelení od prírody ale hlbokom prepojení s prírodou môže človek nájsť aj v sebe ten poriadok a harmóniu, ktorú Boh vložil do prírody. Celá príroda má za úlohu od Boha pomáhať človeku vrátiť sa k Bohu a cez ňu znova obnoviť svoje zjednotenie s Ním.

20-tisíc stará civilizácia v Rusku

Nuž samozrejme, že sa do tohoto ich vnímania sveta vlúdili aj nie kresťanské prvky. Pridali sa totiž k hnutiu jednej ženy Anastacie, ktorá žije niekde pri Novosibirsku v prírode a hlása určitú teóriu o svete okolo nás. Samozrejme, že je to trochu uletené, ale vypočuť som si to vypočul, aby som trošku lepšie chápal ruskú dušu – po čom túži, a aké sú v nej hlboko ukryté potreby. Tak som sa napríklad dozvedel, že nie Čínska civilizácia je najstaršia na svete, alebo Mezopotámska. Ale civilizácia, asi 10-20 tisíc rokov stará, nachádzajúca sa kedysi práve na území Ruska. Áno, prosím pekne, Rusko, Rusko a ešte raz Rusko má najstaršiu civilizáciu na svete. A ževraj to dosvedčujú aj nejaké vykopávky. Nuž neviem. Počúvajte ďalej. Táto civilizácia bola civilizáciou mágov a mudrcov, ktorí sa práve v spojení s prírodou snažili o zveľaďovanie a zdokonaľovanie lásky medzi ľuďmi. Veď tí mudrci od východu, ktorí prišli k malému Ježiškovi do Betlehema, o ktorých poriadne nevieme odkiaľ boli, veď to boli práve títo mudrci z územia Ruska. Vysoko vyspelá civilizácia.

Stvorenie sveta podľa Anastázie

Nuž a podľa Anastázie existovali kedysi na počiatku rovnako mocní bohovia. No iba jeden medzi nimi vynikal svojou tvorivosťou. Bola to Túžba. Tento ako jediný z nich tvoril niečo nové a vždy, keď to vytvoril, už si nepamätal, ako to vytvoril. Nebolo to pre neho dôležité pamätať si to – veď zakaždým tvoril niečo nové... Nuž a tento boh videl okolo seba veľkú disharmóniu a zatúžil vytvoriť niečo, čo by v sebe obsahovalo všetko v dokonalej harmónii. A tak sa nejako hral a hral a hral, až nakoniec sa mu to podarilo a stvoril rovnako nádherné stvorenie ako bol on sám – človeka. Človek je teda boh takisto ako ostatní bohovia. Nepotrebuje k harmónii nič okolo – všetko má v sebe.

Ale čo sa stalo? Ostatní bohovia takisto chceli tvoriť ako Túžba. Ale návod na tvorenie a tvorenie v harmónii obsahoval ako jediný v sebe práve človek. Túžba si už totiž nepamätala, ako ho stvorila. A tak sa ostatní bohovia upriamili na ľudí, aby si ich podmanili a získali od nich tento návod. A tak začali ľuďom, ktorí dovtedy žili v hlbokej harmónii a nič im nechýbalo, navrávať, že to, čo ešte potrebujú, je ďakovať bohom okolo, že oni ako ľudia potrebujú si aj vážiť a ctiť, dokonca uctievať bohov. Nuž samozrejme, že mnohým ľuďom sa to nepáčilo a na takúto pascu im neskočili. Ale boli niektorí, ktorí to zobrali iba ako hru a tak začali hrať hru, ktorú im predostreli bohovia. Postupne sa však začalo diať čosi zvláštne. Ľudia strácali harmóniu a začali si medzi sebou závidieť, hnevať sa, podvádzať a začali sa naväzovať na veci – mať ich viac ako tí druhí a takisto ovládať iných ľudí okolo seba. Ich vnútro a myseľ sa úplne vyprázdnila a ľudia postupne zabudli, kým boli. Z času na čas sa objaví človek, ktorý sa nedal takto zviazať a vyprázdniť a snaží sa ľuďom ukázať cestu späť, ale bohovia sa vždy postarajú, aby ho umlčali. Takým človekom bol napríklad aj Ježiš Kristus...

Hmmm? Nuž čo poviete, dobrý mišung? No a najlepší spôsob, ako opäť vrátiť človeku harmóniu, je začať opäť žiť v pôvodnom prostredí, do ktorého Túžba ľudí stvorila – v prírode. Opustiť tie umelo vytvorené betónové džungle, v ktorých človek stráca harmóniu a vrátiť sa do prírody. Pekná myšlienka nie? Myslím na ten návrat k prírode, k harmónii s ňou. Aj tak to už v tom svete vyzerá poriadne katastrofálne, keďže sa človek správa k prírode iba vlastnícky a nie zároveň aj ako jej súčasť. Veď s ničením prírody ničí človek sám seba – to vidno aj na nedávnych záplavách a o pár stoviek kilometrov ďalej veľkých suchách a požiaroch. Na tom návrate k prírode predsa len niečo bude. Nuž rozprávania to boli zaujímavé... S Dimom a jeho synčekom sme sa poobede prešli k rieke Irkut a cestou späť sa vracali cez močariny. No, zábavné to bolo, ale do topánok natieklo tak či tak...

Báňa - Ruský super národný "šport"

Večer Dima naplánoval báňu spolu s niektorými susedmi. Totiž každý Rus si ku svojmu domčeku vždy postaví aj malý domček, v ktorom je báňa – niečo ako drevená parná sauna s pieckou s kameňmi, na ktoré sa leje voda. V Rusku totiž po stáročia neboli také vymoženosti ako sprchy a vodovody, a tak si starí Rusi už dávno vymysleli báňu – ruskú saunu, v ktorej sa samozrejme aj umývali, keďže nebolo inej možnosti. Nakoniec sa chodenie do báne stalo jednou z najväčších ruských tradícií – akýsi ruský národný šport, by som povedal – celá ruská rodina sa vyberie každý týždeň do báňe, tam sa rozdelia na mamu a dcéry a otca a synov do ženskej a mužskej báňe a skoro hodinu a pol či dve hodiny sa paria, umývajú, „bijú“ sa sami alebo navzájom brezovými, bukovými, dubovými či jedľovými metličkami, z ktorých každá má svoj špeciálny účinok na zdravie človeka, a – čo je najdôležitejšie – neustále sa rozprávajú – o rodine, o práci, o politike, o škole – prakticky o všetkom. Je to pre nich taká spoločenská udalosť, kde sa stretnú s ostatnými susedmi či priateľmi a pokecajú si. Aj teraz mnohé rodiny v 600 tisícovom meste Irkutsku nemajú doma teplú vodu, alebo po vodu chodievajú stále niekoľko sto metrov ďaleko ku obecnej točke s vodou, ktorá obyčajne trčí niekde na rohu ulice a v zime sa okolo nej vrstvia ľadové kryhy z potečenej a zamrznutej vody. Takže všade po celom Rusku existujú okrem súkromných bání aj všeobecné, kde chodí ktokoľvek, kto sa potrebuje umyť ale aj vyhriať, a tak utužiť svoje zdravie, hlavne v tých 35-45 stupňových mrazoch.

Väčšinou majú Rusi báňe postavené pri svojich chatách na záhradkách ďalej od mesta - ale na dedine, akou sú Moty, majú ľudia báňe hneď vedľa domčeka. A tak to bolo aj u Dimu. Zo susedov prišiel nakoniec len jeden a tak sme sa parili a umývali traja. Najzábavnejšie bolo, keď sme sa vyhriati podľa ruskej tradície šli obliať studenou vodou. Dima to mal vymyslené inak – vedľa ich domčeka tiekla malá riečka, kde bola jedna časť prehĺbená. Tam – do tej mrazivej vody – sme sa šupli a vyskočili ako strely naspäť. To vám teda poviem – to boli šoky. Ale všetci Rusi hovoria, že je to zdraviu prospešné.

Keď sme si po šokovej terapii sadli na priedomie báňe, prihnali sa komáre a štííípali. A Dima nič – ani sa nehol. Ja som sa oháňal a oháňal. A on: „Veď ich nechaj. Oni ti len dobrú službu robia. Vyťahujú z teba zlú krv. Neboj za chvíľu úplne prestanú.“ A naozaj tak bolo. Pár sa ich poriadne napapalo a potom sa už vôbec nevrátili... Po dobrom naparení a vyumývaní sme sa vrátili do ich domčeka a vystriedali nás pre zmenu babka, Dimova manželka a malá dcéra. Potom takí čistučkí zrazu zobrali gitaru a začali spievať. Keď som sa priznal, že ja tiež mám pár piesní, ktoré sme s mladými v Irkutsku zložili, tak som im ich musel, či som chcel alebo nie, aj zaspievať. Spievali sme dlhoooo do noci, rozprávali sa... Bolo to tak príjemný a obohacujúci večer, aký som už dávno vo svojom živote nezažil.

Na tom Ježišovi musí byť niečo viac...

Potešilo ma, keď Dima medzi piesňami, zamyslený a potešený povedal: „Vážil som si vždy Ježiša, ako dobrého človeka. Ale na ňom musí byť niečo omnoho viac, ak niekto o ňom dokáže spievať tak hlboké a citlivé piesne plné lásky k nemu, ako ku skutočnej žijúcej osobe – tu a teraz...“ Zarazilo aj potešilo zároveň, a verím, že si ma práve Ježiš mohol aj takto použiť, aby zasial do srdca niekoho ako je Dima čosi viac, ako len úctu k Nemu... Možno sa ešte niekedy s Dimom stretneme, možno to už bude úplne iný človek. Kto vie... Na ďalší deň sme sa naraňajkovali, Dima mi trochu ukázal svoje hospodárstvo a po ďalších zaujímavých rozhovoroch sme sa spolu naobedovali a ja som sa musel so svojou novou rodinkou rozlúčiť a autobusom sa vrátiť späť do tej betónovej púšte. Krásni ľudia aj navonok aj vnútri v duši to boli a sú... Dima a jeho rodina. Keď sme sa lúčili, cítil som, že je mi tak blízky a podobný ako brat. Málokedy stretne človek takých ľudí v živote, ak sa mu to vôbec podarí. Pár dní po mojom odchode od nich odcestovali k Dimovmu bratovi do Krasnodaru pri Čiernom mori na celé leto. Celou cestou do Irkutska mi okrem iných slov vŕtali v hlave hlavne Dimove slová o Ježišovi. Ak chceš, pomodli sa aj ty za neho a jeho rodinku. Majú veľmi dobré srdcia. Aby tieto srdcia našli Ježiša – vedľa seba - živého a pravého, ktorý ich stále každý deň sprevádza...

Ak by si chcel podporiť misie v Rusku, môžeš poslať finančnú pomoc na účet Slovenskej provincie Spoločnosti Božieho Slova - Verbistov misionárov:  0805945001/5600 s poznámkou "Misie Rusko" alebo "Misie-P. Robert Balek" Pán Boh zaplať!

Ďalšie príbehy a zážitky z misií nájdeš v článkoch:

Irkutsk 14 - Čínsky Nový rok a moje narodeniny

Irkutsk 13 - Zázrak na Veľkú Noc

Irkutsk 10 - Prvé Vianoce a Nový rok v Rusku

Share/Save/Bookmark


Tags: Irkutsk  Návšteva  náručie  prírody  Anastazia  Boh  Ježiš  báňa  baňa  harmónia  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie: