Mojím domovom sa stala Afrika

Štvrtok, 30 September 2010 19:58 Peter Péti Listy - Listy dobrovoľníkov
Tlačiť
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Muhoroni_Kenya_DetiZ mestečka Muhoroni v africkej Keni sa nám ozval novopečený misijný dobrovoľník zo Slovenska Peter Péti. Jeho prvý list si môžete prečítať aj vy...

Ahojte :)
Tak na najblizsie mesiace sa stalo mojim novym domov male mestecko Muhoroni v Keni.

Uz od priletu z Nairobi nevychadzam z udivu :) ... ale v dobrom. No ak budete chciet rychlo rozbit auto, urcite si sem pridte zajazdit. Miestni soferi dokazu spravit zazraky. Z dovoj prudovej cesty pat prudovu (kludne vyuziju aj chodniky :) alebo z obojsmernej jednosmenu ... podla potreby :P

Ale v Nairobi sme sa dlho nezohriali, lebo sme hned rano vyrazili na vylet do narodneho parku Aberdare. Keby som ja soferoval uz davno sa otocim, asi by som neuveril, ze to po com sme isli je naozaj cesta. Ale asi po troch hodinkach natriasania sme prisli na uzasne miesto. Prechadzali sme pomedzi kopce a lesy s nadhernou prirodou. Sem tam sa nam ukazali aj nejake zvierata, ale najvacsi zazitok som mal asi zo slonov. Zrejme im koncila vychadzka, tak sa pomali stracali v lese, ale par fotiek sme stihli spravit. Ale ostatne zvierata boli disciplinovane a dobre naucene pozovat. Dokonca sme nasli srnky co sa nechali nakrmit z ruky.

Tesne pred zotmenim sme dorazili do kempu, kde sme si frisko spravili ohen, stan a gin s tonicom. Ani som sa velmi necitil, ze som v afrike. Bolo to nieco okolo 3000 km nad morom. Teplota menej ako 10 stupnov, ihlicnate stromy, sem tam nas skontrolovalo nieco vo velkosti dospeleho jelena. Prisiel tak na 10 metov, ked videl, ze sme v pohode a nic nam nechyba isiel dalej :) Cestou domov sme v rychlosti zabadali este aj opice, ale radsej sme sa zacali venovat nasim horiacim brzdam :) ten zostup im dal docela zabrat.

Po navrate sme sa rozculili s posadkou v Nairobi a isli sme do vlastneho. Po asi 6 hodinach nas sofer autobusu vyhodil na krizovatke pred mestom Kisumu, aby sme sa sem nemuseli vracat hodinu naspat. Tu nas jedna mila pani nalozila, ze ide tiez do Muhoroni. Cestu si ale nepamatam, lebo jedine co som videl bol moj velky batoh. Ale docela nam to pomohlo, ze sme nemuseli stopovat matatu (miestny mini bus), to budeme este vela krat :)

Prvy vecer sme boli na navseteve u miestnych farmarov Brooksovcov. Ty sa velmi milo privitali a povedali, ze ich tenisovy kurt a bazen su nam k dispozicii (vdaka ti Pane :) Skoda, ze to je 10 km, uz by som sa mohol aj umyt ... no okolie sa zatial nestazuje, tak este pockam :P

Na druhy den sme sa rozlucili s Benediktom a Annou, ktorych sme prisli striedat. Po velkom upratovani (aj v pocitaci ;) sme sa nastahovali a zacali sa udomacnovat.

Pomaly spoznavame miestnych ludi a prostredie. Miestna nemocnica je prijemna a nie je v nej teraz ani vela pacientov. Celu sme si presli okrem marnice (neviem preco ... furt je zamknuta).

Ludia su tu velmi mili, ale deti su neskutocne vesele a priatelske. Vzdy ked nas vidia kricia "muzungu" (nieco ako beloch), vzdy nam mavaju a vselico kricia. Po ceste do nemocnice je skolka. Vzdy ked ideme okolo tak sa vsetkych 50 deti nahrnie ku plotu a zborovo kricia "Muzungu, how are you ? I'm fine." Ostatni zvyknu pockat na odpoved no tieto deti si odpovedia aj sami :)

Boli sme raz aj v skole a hrali sme sa s 50-mi detmi vo veku asi okolo 6 rokov. Vsetci sa na nas usmievali a postupne skusali nase vlasy (alebo chlpy na mojej nohe :P) Potom sme sa stretli s riaditelom, ktory nam ponukol ucit v miestnej skole. Tak sa zda, ze si zacnem opakovat malu nasobilku.

Jeden den na porodne oddelenie doniesli dve male dvojicky, ktorym zomrela mama na komplikacie po porode. Kedze este nemali mena, pribudli nam Monika a Michael :) Su hrozne male a stale spia, neskor ich hadam skusime aj nakrmit.

Kazdy den je rano omsa, alebo ked tu nie je knaz aspon Bohosluzba slova a prijimanie. Z citani zatial vela nerozumiem, ale mozno casom sa chytim aj na miestny prizvuk.

Coskoro asi zacneme pracovat naplno... a uz nebudem mat cas vypisovat teketo dlhocizne maily :)

Dufam, ze aj vam sa dari aspon tak dobre ako nam

Tesim sa na novinky z domova
Zatial sa majte vsetci pekne
+

PS: velmi rad by som napisal kazdemu osobne, ale cas ani pripojenie mi
to nedovoluje
no budem sa snazit odpisovat :)

PS2: ak internet dovoli bude aj obrazkova priloha ...

Share/Save/Bookmark


Tags: list  dobrovoľník  misijný  Peter  Péti  Muhoroni  Keňa  Afrika  Aberdare  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: Peter Péti už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie: