Ako sa nám darí zabúdať na „moje“ „naše“ cesty a nachádzať „Jeho“... ... cesty...., ...chodníky..., .... pravdu....???

„Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“
Týmito slovami zakončuje Ježiš podobenstvo o dobrom pastierovi. Začala som vetou, ako sa nám darí nachádzať jeho cesty, chodníky, pravdu, spôsob správania. Ježiš ukazuje dnes na Otca, na zdroj Svetla, na Počiatok a Koniec na JA Som... Otec nechce, aby zahynul, čo len jediný.... A čo my? Nehynú ľudia okolo nás pod gilotínou našej neprajnosti? Skoro každé blahoželanie (k narodeninám, meninám, na sviatky a iné...) začíname vetou: „Prajem ti všetko najlepšie...“ Skúsme sa dnes možno viac zamyslieť, čo vlastne prajeme tomu druhému, keď mu prajeme všetko najlepšie. Skúsme tú vetu konkretizovať a zamyslieť sa, čo všetko je pre toho druhého dobré. Skúmajme, či všetko o čom si myslíme, že je dobré, či aj naozaj dobrom pre druhého je.

Dnešný svätec sv. Pavol Miki a jeho spoločníci pri všetkej hrôze, ktorú prežili pri svojom umučení vedeli, čo je pre nich dobre. Boli to Japonci, ktorí boli umučení pre vieru. Boli medzi nimi aj malí chlapci, miništranti. Mali možnosť ešte v poslednej chvíli zaprieť Ježiša a zriecť sa viery v Neho, ale oni vedeli a uverili, že v len v Bohu je spása a len v Bohu môžu byť zachránení a vybrali si radšej smrť ako život bez Ježiša. Aký je môj život s Ježišom? Dokázal by som nezaprieť Ježiša? Učme sa to v maličkostiach všedného dňa – nezapierať Ježiša. Nech viera v Neho nám je posilou. Svätý Pavol Miki a spoločníci orodujte za nás. Vyprosujte nám odvahu správne hovoriť a konať.

Zajtra, zajtra... len nie dnes....< << Predchádzajúci článok		Ďalší článok >> >Vstaň a choď