Drahí bratia, plnosť lásky, akou sa máme navzájom milovať, Pán definoval slovami: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Z toho vyplýva, čo hovorí ten istý evanjelista Ján vo svojom liste: „Ako Kristus položil za nás svoj život, tak aj my sme povinní dávať život za bratov;“ teda vzájomne sa milovať, ako on miloval nás, keď za nás položil svoj život.

Plán Boha a nášho Spasiteľa s človekom, to je povolanie z pádu a návrat zo stavu odcudzenia, do ktorého sa dostal neposlušnosťou, do dôverného spoločenstva s Bohom. Preto prišiel Kristus v tele, dal vzor evanjeliového života, trpel, bol ukrižovaný, pochovaný a vstal z mŕtvych. Tak má človek, ktorý sa zachráni nasledovaním Krista, získať stratenú milosť adoptovaných Božích detí.

Utrpenie, ktoré vidíme na Kristovi v čase jeho krížovej cesty nie je všetko utrpenie, ktorému sa musel a chcel z lásky podvoliť za spásu človeka. Veľmi veľkú a silnú časť jeho utrpenia tvoria udalosti v Getsemanskej záhrade. Rozhodnutie trpieť všetko za spásu tak nevďačných stvorení, akými si ľudia, padlo práve v Getsemani. Čo všetko sa tam všetko dialo, nám evanjeliá nehovoria podrobne, podávajú iba strohé informácie. Videnia bl. A.K.Emmerichovej však do najmeších detailov opisujú túto hrôzostrašnú časť Ježišovho utrpenia...

V tejto dobe Veľkého týždňa by som vám chcel, misijní priatelia, ponúknuť videnia mystičky bl. Anny Kataríny Emmerichovej, ktorej videnia boli Cirkvou odobrené a schválené. Je to len výber z jej zápiskov o Umučení nášho Pána Ježiša Krista. Všetky videnia si môžete prečítať v knihe, ktorá vyšla aj v slovenčine (ja som zatiaľ mal k dispozícii iba češtinu). Dnes, na Zelený Štvrtok vám ponúkam udalosti spojené s Poslednou večerou. Prajem silný duchovný zážitok.

Poďte, vystúpime aj my na Olivovú horu; poďme naproti Kristovi, ktorý sa dnes vracia z Betánie a dobrovoľne ide v ústrety tomu úctyhodnému a blaženému umučeniu, aby zavŕšil tajomstvo našej spásy.

Prichádza z vlastnej vôle a ide do Jeruzalema ten, čo kvôli nám zostúpil z neba, aby nás z najhlbšej priepasti povýšil so sebou, ako hovorí Písmo, „nad každé kniežatstvo, nad každú mocnosť a silu a nad každé iné meno“.

Najsvätejšia Trojica, ten istý Boh Starého i Nového zákona, prikázala našim otcom prinášať krvavé obetné dary. Ony boli predobrazom toho najvzácnejšieho obetného daru, v ktorom mal za nás milosrdne obetovať seba samého sám Boží Syn v ľudskej prirodzenosti.

V Jánovom evanjeliu Pán hovorí: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ A v liste toho istého apoštola čítame: „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ Preto nech si veriaci spytujú svedomie a po úprimnom skúmaní nech posúdia najhlbšie city svojho srdca. Ak nájdu vo svojom svedomí nejaké ovocie lásky, nech nepochybujú, že je v nich Boh.

Hlásatelia pravdy a služobníci Božej milosti, všetci, čo nám od počiatku až po naše dni, každý vo svojom čase, vysvetľovali Božiu spasiteľnú vôľu, hovoria, že Bohu nie je nič také milé, nič nemá tak rád, ako keď sa k nemu ľudia obrátia úprimným pokáním.

Pravý ctiteľ Pánovho umučenia má tak hľadieť očami srdca na ukrižovaného Ježiša, že v jeho tele poznáva svoje vlastné telo. Nech sa zoči-voči utrpeniu svojho Vykupiteľa zachveje každé stvorenie, nech sa puknú skaly neveriacich sŕdc a tí, ktorých gniavil hrob smrteľnosti, nech odvalia kameň, čo im stojí v ceste, a vyjdú von. Nech sa aj teraz vo svätom meste, čiže v Božej Cirkvi, ukážu znamenia budúceho zmŕtvychvstania, a čo sa raz má stať v telách, nech sa teraz uskutoční v srdciach.

Sväté písmo učí ľudí — a skúsenosť vekov mu dáva za pravdu —, že ľudský pokrok je veľkým dobrodením pre človeka, ale prináša so sebou veľké pokušenie: stupnica hodnôt je narušená, zlo pomiešané s dobrom a jednotlivci i skupiny vidia len svoje záujmy a záujmy iných nie. Takto svet už nie je miestom pravého bratstva a moc človeka tak vzrástla, že už hrozí zničiť samo ľudské pokolenie.