Pán Ježiš je aj dnes plný zľutovania a moci a aj nás volá k takému postoju lásky, aby sa nás dotýkalo utrpenie našich bratov a sestier, zvlášť keď vieme o tom, že On aj dnes uzdravuje chorých, vyslobodzuje zo zajatia diablom, odpúšťa nám všetky neprávosti a lieči všetky naše neduhy.

Jeden starý muž sedával každý deň vo svojom hojdacom kresle. Pripútaný na toto jediné miesto si sľuboval, že sa odtiaľ nepohne, kým neuvidí Boha. Raz uvidel malé dievčatko na druhej strane ulice. Jej lopta sa zakotúľala do záhrady starého muža. Pribehla si po loptu, pozrela sa na muža a povedala: "Vidím Vás každý deň, hojdať sa v kresle a pozerať do neznáma. Na čo stále hľadíte? "
"Ach moje drahé dieťa, si ešte príliš malá na to, aby si pochopila." Odvetil muž.

Chcela by som vám povedať pár slov o mne a mojom živote. Bola som vychovávaná v “katolíckej“ rodine, ktorá sa hlási ku Kristovi. Raz za čas som išla do kostola, sviatosť zmierenia bola pre mňa traumatickým zážitkom, svätá omša jednoducho bola potrebná, ale nehľadala som jej význam. Cítila som, že niečo, nejaký Boh, sila, existuje. Potom začala stredná škola, zmena prostredia a noví ľudia. Kostol, Boha a cirkev som odložila bokom. Môj život nabral iný smer. Raz za týždeň ísť na blic, cez voľné hodiny s partiou na pivo, a aby som nemusela doma počúvať mamu, jej pripomienky, tak som zostávala v Bratislave u kamarátky, alebo sme si šli niekam sadnúť.

Tento príbeh je vymyslený, ale hrá v ňom hlavnú úlohu muž, ktorý nemá od narodenia nohy ani ruky a predsa žije krásnym životom a evanjelizuje ľudí po celom svete. Je to Nick Vujicic. Pozrieť si tento film môžete na Youtube - je to len 22 minút, no stoja za to: