Milí priatelia,

často sa obraciame k druhým o pomoc, keď si už nevieme poradiť. Tak je to aj s Bohom. Čím je väčšia potreba, týk vrúcnejšie sa modlíme. Nie je to najideálnejšie, no možno práve skrze takéto situácie nás Boh priťahuje k sebe a dáva nám vedieť i cítiť, že nás nenecháva v štichu, za čo by sme sa mali viac snažiť a neodchádzať od Neho.
Dnes sa k vám obraciam so súrnou a veľmi vážnou prosbou, ktorá sa nedá vyplniť hneď, no tiež sa nezaobíde bez neodkladnej roboty a obety.
U nás, v Irkutsku, je starý katolícky kostol, ktorý momentálne slúži ako orgánová sieň. Jedna z naších farností, prvá  z faností na Sibíri, tam má v podnájme miestnosti pod kaplnku. V tomto týždni sme sa dozvedeli, že Filharmónia, ktorá je hlavným arendátorom kostola, chce v justícii zrušiť možnosť ďaľšieho podnájmu pre nás a tým nás vyhodiť z vlastného kostola,

Na úvod si vás všetkých srdečne pozdravujem z “červeného” stredu Austrálie. Trošku konkrétnejšie – môj pozdrav a spomienka na rodnú vlasť idú ku vám z môjho nového misijného pôsobiska v Alice Springs.

Milí misijní priatelia, chcem sa s vami krátko podeliť s jednou novosťou. Neviem, či si pamätáte, v jednom z listov z Blagoveščenska som vás prosil, aby ste sa modlili za navrátenie katolíckeho kostola, ktorý momentálne slúži ako pravoslávna cerkev. Vidieť, že modlitby vaše účinkujú, lebo od tej prosby sa ľady výrazne pohli. Najprv sa podarilo sprostredkovať stretnutie s pravoslávnym  miestnym biskupom, potom sami predstavitelia ich eparchie prišli na návštevu našej kaplnky.

Milý priatelia, práve som preveril, kedyže som posledný raz písal o svojej službe v Rusku. Bolo to, bez dvoch týždňov, pred rokom. Preto sa pokúsim zrekapitulovať niektoré fakty života našej farnosti v Irkutsku.