Svätí otcovia a veľkí učitelia v homíliách a rečiach, ktoré mávali na sviatok Nanebovzatia Bohorodičky, hovorili o ňom ľudu ako o veci, ktorú veriaci už poznajú a prijímajú. Bližšie ho vysvetľovali a hlbšie zdôvodňovali jeho zmysel a podstatu a najmä do jasnejšieho svetla stavali, že sa týmto sviatkom nepripomína iba to, že mŕtve telo preblahoslavenej Panny Márie nepodľahlo nijakému porušeniu, ale aj jej víťazstvo nad smrťou a nebeské oslávenie podľa príkladu jej jednorodeného Syna Ježiša Krista. 

Ježiš zjavil svojim učeníkom na vrchu Tábor tajomstvo. Keď s nimi chodil, rozprával im o kráľovstve a o svojom druhom príchode v sláve. Ale asi neboli dosť presvedčení o tom, čo hlásal o kráľovstve, preto sa nakoniec rozhodol dať im v hĺbke srdca nezvratnú istotu. Aby z prítomných vecí uverili budúce, na vrchu Tábor im obdivuhodne ponúkol božské zjavenie ako predobraz nebeského kráľovstva. Akoby im chcel povedať: „Aby časový odstup nezapríčinil vo vás neveru, hneď teraz vám hovorím: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza v sláve svojho Otca.“ 

Hymnus na lásku môže mať rôzne podoby, jednou z nich je súčasné prevedenie, ako by možno dnes tento Hymnus na lásku napísal sv. Pavol pre ľudí v tejto dobe...

Na mnohé negatívne vety, ktoré si v živote hovoríme, má Boh kladnú odpoveď - slová plné povzbudenia...

Kedykoľvek potrebuješ, je vždy k dispozícii, v čase, nečase, v radosti, v smútku, v chorobe či v zdraví - vždy po ruke - najúžasnejší nástroj, ktorý nám dal Boh do rúk, nástroj, ktorým sa môžeme s Ním spojiť a v rôznych situáciách nášho života si vypočuť Jeho slová, ktoré potešia, posilnia, oslobodia, očistia... podľa toho, čo práve potrebuje tvoja duša...

Najkrajší list života, znie v ušiach ako hudba mora, vtákov, šumiaceho lesa, vlnenia trávy, cvrlikania cvrčkov - hudba, ktorú skomponoval sám Najvyšší a zároveň náš Otec...

Volaj, nestišuj, ako trúba vyvýš svoj hlas, zvestuj môjmu ľudu jeho hriecha Jakubovmu domu jeho vinu! Veď sa ma deň čo deň dopytujú a chcú poznať moje cesty ako ľud, čo spravodlivo koná a Božieho práva sa nespúšťa. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti: „Prečo sa postíme, a nevidíš, umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!“ A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu a prenasledujete svojich robotníkov. Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou!

Nech mi dá Boh hovoriť podľa presvedčenia a myslieť tak,
aby to bolo hodné darov, čo som dostal,
lebo on sám je vodcom múdrosti
a usmerňovateľom mudrcov.
Veď sme v jeho ruke, my aj naše reči,
múdrosť i zručnosť v konaní.

Ale Sion povedal: „Pán ma opustil,
Pán na mňa zabudol.“
Či zabudne žena na svoje nemluvňa
a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?
I keby ona zabudla,
ja nezabudnem na teba.
Hľa, do dlaní som si ťa vryl...

(Iz 49, 14 - 16)