Hlavná stránka
Príbehy s úvahou
Príbehy s úvahou vpletenou medzi riadky...

Namiesto Teba... (Posledná večera s Ježišom)

E-mail Tlačiť PDF

Umučenie VečeraVtedy, pred niekoľkými hodinami, som sa rozprával s Jánom a pritom zapíjal kus nekvaseného chleba trochou vína. Nemal som vtedy ešte jesť. Mal som počkať na Ježiša, kým on sám nezačne večeru. On zatiaľ skúmavým pohľadom prechádzal jedného apoštola za druhým. Každý z nich sedel a rozprával sa o svojich plánoch a vyhliadkach do budúcna. Nikto si nevšimol, že sa Ježiš odmlčal, iba ja a Ján, ktorý ležal na jeho hrudi.

 

Staroba a jej krása

E-mail Tlačiť PDF
(6 hlasovaní, Priemerná známka: 4.67 )

StarenkaSom anjel Sichforus a chcel by som vám rozpovedať príbeh jednej drobnej zhrbenej babičky, ktorá prednedávnom prišla ku nám do neba. Keď prišla, nádherne sa usmievala. Mala drobučké ruky a jasný, akoby detský pohľad. "To som rada, že ťa konečne vidím," - roztvorila spráskané ruky a v tichom úžase zašepkala: „Si nádherný, Bože! 'Uvidíme Boha tvárou v tvár.' To je v katechizme," - slávnostne poznamenala a pokračovala: "Chodila som naň, keď som mala sedem, a teraz mám deväťdesiat, vieš? Deväťdesiat - to je veľa veľa rokov." Pán Boh sa na ňu nežne podíval a zašepkal s nežným úsmevom: "Pre mňa je to tak málo!"

"Teraz sa už od seba nikdy neodlúčime, však? Modlila som sa za to každé ráno a každý večer. Prišli k tebe moje modlitby?" "Každá jedna" pritakával Boh.

 

Buď mojou skutočnou mamou

E-mail Tlačiť PDF
(5 hlasovaní, Priemerná známka: 4.80 )

Matka

„Hm, aj ja sa chcem takto oprieť o teba, Mária...“ Vzdychol som si, keď som sa rozlúčil s veľmi dobrým kamarátom ešte zo školy. Už dávno sme sa nevideli, naposledy som ho zazrel stáť na autobusovej zastávke, keď som pred piatimi rokmi ešte študoval a chodieval častejšie domov. Vyzeral vtedy veľmi zúbožene, smutno... Nemohol som v autobuse kričať a predrať sa von tou tlačenicou bolo nemožné. A tak som sa zaňho vtedy akurát stihol iba pomodliť. Kopa ďalších starostí zavalila túto spomienku množstvom nepodstatností, takže som si naňho už nespomenul. Keď som ho pred dvoma hodinami náhodou stretol na ulici, skoro som ho obišiel. Aj on mňa. Ale spomienka na tie smutné oči v ten deň na zastávke ma zastavila a ja som sa rýchlo vrátil späť. Musel dlho loviť v pamäti, ale nakoniec sa mu to podarilo, s úsmevom potriasol hlavou a dali sme sa do rozhovoru.

 

Nepovšimnuté drahokamy

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Kríž

Som sám, Bože, kde si? Prečo sa mi neozývaš, prečo ma nepočuješ? Moje volanie je už len šepot, už nevládzem kričať... Prečo si mi zobral tohto človeka? Bol mojou oporou, mojou jedinou silou, keď som už nevládal ísť ďalej. Našiel som u neho vždy povzbudenie, pochopenie, posilu... A teraz? Teraz som odkázaný sám na seba... Ako bolo dobré počuť jeho slová: „Jakub, som rád, že si prišiel. Som rád, že si ma našiel v tom všetkom zhone, čo máš okolo seba. Viem, si veľmi dôležitá osoba – pracuješ vo veľkej firme a mnoho vecí sa bez teba nezaobíde. A napriek tomu si si našiel čas. Teším sa...“ Ani nevedel, ako veľmi som sa tešil ja. Ako vyhladovaný som prichádzal a napil sa a najedol jeho úsmevu, jeho sily, ktorá z neho žiarila napriek tomu, že nebol schopný ani stlačiť moju ruku, ako som vpíjal do seba jeho pokoj, ktorý z neho priam žiaril a prelieval sa do môjho nepokojného srdca. Pri ňom som si znova a znova naplno uvedomil, čo je v živote skutočne dôležité, o čo sa oplatí bojovať, a čo nestojí za nič. Áno, on ma učil žiť...

 

Vrásky lásky

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Vrásky láskyDo tváre mi svojimi neviditeľnými päsťami udiera chladný novembrový vietor. Práve prechádzam popri známej kaplnke, ktorú donedávna používali ako svoje dočasné útočisko mŕtvi, kým sa nevydali na poslednú cestu priamo do vnútra zeme. Premýšľam nad množstvom ľudí, ktorých tu roky, desaťročia, stáročia ukrýva zem. Kedysi to boli ľudia plní života. Usilovali sa zháňať živobytie pre seba a pre svoju rodinu, radovali sa a plakali so svojimi blízkymi, prežívali krásne chvíle porozumenia a lásky, ale aj tie ťažké chvíle nedorozumení a chýb, ktoré ich možno škreli až do smrti a nestihli sa za ne ospravedlniť. Možno sa to stalo pre ich neústupčivosť, snahu mať vždy a vo všetkom pravdu? Kto vie? Zostalo po nich pár ošúchaných kusov nábytku, dnes už možno na smetisku a ich dom, ktorý možno zbúrali, aby na jeho mieste postavili obrovské obchodné centrum.

 


Stránka 2 z 3
Príbehy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie