Ježiš, prečo často odchádzam z kostola zo sv. omše bez sily taký, ako som prišiel?

"Bože, mnohí neveria, že si.
Ak si, tak rýchlo niečo urob!"

Nie nadarmo Ježiš postavil dieťa doprostred apoštolov a povedal: "Ak nebudete ako deti, nevojdete do Nebeského kráľovstva!" - a to nie je vyhrážka, ani veta, ktorú povedal len tak mimochodom, ktorú si netreba všímať. Je to holý fakt. Oznam - ak to tak bude - vojdeš - budeš toho schopný. Ak to tak nebude - nebudeš schopný doň vstúpiť. Preto je tak dôležité premýšľať nad tým, čo znamená pre mňa byť ako dieťa - určite Ježišovi nešlo o naivitu, detinskosť, ale o úplnú odovzdanosť dieťaťa do rúk svojho otca. Nech nám k týmto úvahám pomôžu samotné modlitby detí...

"Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym." - toto sú slová Ježišovej modlitby, jedného z klenotov našej východnej duchovnosti. Opakovanie takejto alebo podobnej formuly (napr. Pane Ježišu Kriste, zmiluj sa nado mnou) je najjednoduchším spôsobom, ako sa naučiť ustavičnej modlitbe (pozri 1 Sol 5,17). Nazýva sa tiež modlitbou srdca.

Modlitba, čiže rozhovor s Bohom, je najvyšším dobrom, lebo je spoločenstvom a zjednotením s Bohom. Ako sa telesné oči rozjasňujú, keď vidia svetlo, tak aj duša upriamená na Boha je ožiarená jeho nevýslovným svetlom. Hovorím o modlitbe, ktorá nie je zvyková, ale vychádza z duše; ktorá nie je obmedzená na určitý čas alebo hodinu, ale sa koná stále, v noci i vo dne.