Najčistejšej lásky pod slnkom je schopná iba matka. Záleží však aj na tom, ako hlboko je ponorená do Božej lásky a ako naplno dokáže túto Božiu lásku odovzdávať svojim deťom... Tu je krížová cesta pre matky, ktoré sa ju chcú modliť za svoje deti...

Cirkev nazýva obdobie, do ktorého sme vstúpili, slovom, ktoré sa pre liturgiu stalo priam typickým – „Quadragesima“ je teda čas štyridsiatich dní. Štyridsiatka je symbolické číslo, ktoré sa v Starom i Novom zákone používa na označenie výnimočných okamihov skúsenosti viery Božieho ľudu. Je to číslo, ktoré vyjadruje čas očakávania, očisťovania, návratu Pána, uvedomenia si toho, že Boh je verný svojim sľubom. Toto číslo nepredstavuje presný chronologický údaj, vytvorený súčtom dní. Je to skôr označenie trpezlivého očakávania, dlhej skúšky – čas dostatočný na to, aby človek uvidel Božie diela – čas, v ktorom je potrebné vykročiť a prijať zodpovednosť bez ďalších odkladov. Je to čas zrelých rozhodnutí.

Boh tak miloval svet, že nám dal svojho Syna, aby nás vykúpil. Narodil sa a vyrástol v rodine, aby tak posvätil rodinu . Rodina je miestom, kde láska rodí život. Dnes sa rodina stále viac odkláňa od svojho pôvodného určenia, a to má hrozné následky pre ľudskú spoločnosť i pre Cirkev. Touto pobožnosťou krížovej cesty chceme vyprosovať uzdravenie našim rodinám.

Evanjelium je radostná zvesť a preto je každý z nás pozvaný k radosti. Ale je možné prežívať radosť za všetkých okolností? I v utrpení? V chorobe, v starostiach, v únave všedných dní, v starobe? Ako prežíval Ježiš koniec svojho života, keď kráčal krížovou cestou nevyspatý, vyčerpaný, zbičovaný, posmievaný? Môžeme tam nájsť niečo, podľa čoho by sme sa mohli riadiť aj my? Pane Ježišu, pomôž nám to spoznať!

Toľko vecí nedokážeme dokončiť, dokonať svoje dielo. Začneme a prídu prvé problémy, prvé ťažkosti a už sa vzdávame svojho cieľa, svojich ideálov, svojho rozhodnutia... Prečo? Bojíme sa trpieť. A predsa práve utrpenie nám všetkým ako jediné mohlo priniesť a aj prinieslo spásu. Ak utekáš od utrpenia, nikdy nedokonáš poriadne ani jedno svoje dobré dielo, pretože každé dobro sa dosahuje aj za cenu bolestí, sĺz a utrpenia - tak ako to bolo aj s Ježišom na jeho krížovej ceste. Spoj sa s ním, keď budeš trpieť a prijmi svoje utrpenie rovnako ako ho prijal On - s otvorenou náručou. A tak - s otvorenou náručou objímajúc kríž budeš môcť vystúpiť až na svoju Golgotu, po ktorej, nezabudni, nasleduje vždy vzkriesenie.

V našom svete existujú tisíce detí, ktoré nemajú svojich rodičov a žijú na ulici. Nejedná sa len o tých, ktorí sú fyzicky na ulici a naozaj bez rodičov. Čoraz viac zaplavujú naše mestá deti, ktoré síce svojich rodičov majú, ale vôbec alebo veľmi málo sa im venujú. Viac sa venujú svojmu biznisu a kariére. Na detí jednoducho nezostáva čas. No zato ich obsypú tisícimi darčekami... Či jedny deti ulice či druhé - obidve potrebujú cítiť, že ich aspoň niekto má rád. V obidvoch trpí Kristus nedostatkom lásky - ukrytý v ich dušiach a srdciach prosí a pýta o kúsok lásky... Si ochotný nastúpiť na túto krížovú cestu a ako Šimon pomôcť Ježišovi niesť ťažký kríž opustenosti týchto detí? Skús...

Milosrdný Pane, moj pastier, chcem verne ísť za tebou, chcem ťa nasledovať v mojom živote čoraz dokonalejším spôsobom, preto prosím, aby si mi prostredníctvom rozjímania nad tvojim utrpením udelil milosť čoraz lepšie chápania tajomstiev duchovného života. Mária, Matka milosrdenstva, vždy verná Kristovi, veď ma po stopách bolestného utrpenia svojho Syna a vypros mi potrebné milosti k plodnému prežívaniu tejto krížovej cesty. Obetujem ju na úmysel: (napr. kňazov, rehoľných osôb a všetkých, ktorí túžia po dokonalosti).

Tak ťažko je veriť ti, Pane. Veriť, že krížová cesta môjho života tiež skončí slávnym vzkriesením ako tá tvoja. Tak veľmi chcem tomu veriť, Pane, a ty vieš, aká veľmi slabá je moja viera. Pomôžeš mi prosím? Krok po kroku sa mi s tebou bude ľahšie niesť môj kríž, ktorý by som najradšej zahodil a utiekol. Zostať verný ako ty... To by som chcel. No potrebujem k tomu teba, tvoju prítomnosť blízko po mojom boku...

Predstavme si, že umelec vytvorí dielo a niekto mu ho zničí. Umelca to zabolí, jeho srdce zaplače, pretože do tej krásy vložil kúsok seba, kúsok svojho ja. Pôvodcom či autorom tak veľkolepého umeleckého diela, akým bez pochýb je ľudský život, je ten najväčší Umelec. Boh toto svoje dielo navyše posvätil tým, že už pri jeho vzniku mu vdýchol nesmrteľnú dušu. Dal mu kúsok seba. Akým právom my ľudia siahame Bohu na jeho najväčšie dielo?