Keď som včera vystupovala z vlaku, predo mnou šla pomalým krokom stará babka. Ponáhľala som sa a nevedela som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetnosti. Vtedy som sa zarazila a povedala som si: "Kam sa ja vlastne ponáhľam?"

Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahnevala na babku, ktorá nemôže za svoju rýchlosť. Celý život pracovala, aby sa aj moja generácia mala dobre. Možno veľa vytrpela. Ale všetko trpezlivo zniesla. A ja som netrpezlivá a malicherná...