Hlavná stránka Misie - rôzne Rôzne Misie - služba Cirkvi svetu

Misie - služba Cirkvi svetu

E-mail Tlačiť PDF
(0 hlasovaní, Priemerná známka: 0 )

Misie_IndiaMisijná nedeľa nám posilňuje vedomie, že sme svetoví, že máme poslanie pre celé ľudstvo, že aj popri našej ľudskej slabosti nosíme svedectvo, ktoré dnešný človek – ten blízky i ten vzdialený na iných svetadieloch – potrebuje. Lebo ako to len nedávno zdôraznil Benedikt XVI.: „Misijné úsilie je prvou službou Cirkvi ľudstvu“ (Angelus, 7.10.2007).

Prečo a načo sú teda svetové misie ?

To je častá otázka, najmä po páde kolónií, zo strany ľudí, ktorí mýlne považovali misijnú činnosť za otázku moci, vplyvu, prestíže a slávy, alebo prinajviac chápali misie len ako sociálnu pomoc. Tvrdili, že predsa nové štáty majú svoje vlády, tie nech sa teraz starajú o blahobyt a rozvoj; majú tiež svoje náboženstvá, načo im máme prinášať iné. Načo toľké námahy a toľké obete na životoch, lebo v misiách máme každoročne priemerne dvadsaťpäť mučeníkov!? A konečne, veď už aj na Slovensku, ani nehovoriac o Európe, máme v niektorých krajoch a oblastiach misijné prostredie a novopohanské zmýšľanie.

Také a podobné poznámky počuť z rôznych strán. Koncom minulého storočia Ján Pavol II., ktorý poznal misijný svet z vlastnej skúsenosti, odpovedal na ne hneď na začiatku svojho okružného listu „Redemptoris missio“ dôrazným tvrdením a výzvou: „Misia Krista Vykupiteľa, zverená Cirkvi, je ešte ďaleko od svojho naplnenia. Na konci druhého tisícročia od príchodu Ježiša Krista celkový pohľad na ľudstvo dokazuje, že toto poslanie je ešte v začiatkoch a že sa máme všetkými silami dať do jeho služieb“ (RM 1).

Počet obyvateľov našej zemegule sa blíži k šesť a pol miliardám. Z toho všetkých kresťanov, čiže veriacich v Krista sú asi dve miliardy a príslušníkov katolíckej Cirkvi bolo roku 2005 jedna miliarda 115 miliónov, čiže 17,3% všetkých obyvateľov zeme. To znamená, že zhruba dve tretiny ľudstva ešte nepoznajú Ježiša Krista a jeho spásonosné posolstvo adresované všetkým ľuďom.

Pritom si treba uvedomiť, že osoba Ježiša Krista a jeho príchod na svet sú jedinečnou udalosťou v dejinách ľudstva. Jeho život, pôsobenie, smrť a zmŕtvychvstanie tvoria osobitnú, celkom zvláštnu skutočnosť. On vstúpil priamo do srdca ľudských dejín, ktoré sa nie bez významu v mnohých rečiach rozdeľujú na údobie „pred Kristom“ a „po Kristu“ (ktoré nám zmenili na: „pred a po našom letopočte“, keď sme príznačne nahradili Krista sebou samými). Ešte nie tak dávno sa pri prijímaní na univerzitu, alebo do zamestnania predkladala otázka, či sa kandidát „vyporiadal s náboženstvom“. Odpoveď musela potvrdiť, že kandidát odhodil náboženstvo a vieru. Osoba Ježiša Krista je však taká dôležitá, že sa s ňou každý musí naozaj „vyporiadať“. Dnes už nestačí pripustiť, že on je historická osoba, čo sa niekedy priam bezočivo popieralo. Dnes treba položiť sebe ale aj iným otázku, či bol a či je naozaj Boží Syn; či jeho pôsobenie, skutky, život a posolstvo nám dnes niečo hovoria; či možno k nemu prirovnávať zakladateľov iných náboženstiev a podobne. Ja môžem nevedieť, kto bol Július Cézar alebo Napoleon, ale nie je mi ľahostajné, či jestvoval nejaký Ježiš Kristus, či to bol naozaj vtelený Boh, či ma vykúpil, či vstal zmŕtvych a či teraz žije a má nejaký vzťah ku mne, či je jeho učenie pravé a v čom pozostáva. Lebo nijaký zakladateľ veľkých náboženstiev sa neodvážil ani len pomyslieť na to, žeby sa Boh mohol stať človekom a natoľko sa nám priblížiť: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik nezahynul“ (Jn 3,16).

Kto však raz pozná vierou Ježiša Krista a uzná ho ako pravého Boha a pravého človeka, ten pochopí, že tu ide o mimoriadnu osobnosť a že jeho vtelenie a pôsobenie medzi ľuďmi je senzačná novina, „dobrá novina“ – po grécky euangelion-, ktoré treba rozhlasovať na štyri strany sveta všetkým ľuďom. Nikdy nezabudnem na dobromyseľnú výčitku budhistu istému misionárovi, ktorý mu pomohol nájsť Ježiša Krista: „Keď ste vy, kresťania, poznali tak nesmierne dôležitú novinu, prečo ste čakali dvetisíc rokov, aby ste nám ju priniesli?“

Misie sú odpoveďou na túto výčitku aj na otázku prečo sú misie. My však máme aj priamy príkaz, mandát vteleného Božieho Syna. Jeho posledné slová na tejto zemi, tesne pred návratom k Otcovi, boli misijným príkazom pre všetkých jeho prívržencov včera i dnes: „Daná je mi všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 18-20). A u Jána čítame zas tieto záväzné Ježišove slová: „Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás“ (Jn 20, 21). Preto Ján Pavol II. tvrdil, že „misie sú záležitosťou všetkých kresťanov...Veriaci, ktorý by sa nijako nechcel pričiniť o misie, nebol by ozajstný kresťan“ (RM 3). Tak ako sv.Pavol, i my máme spolupracovať na hlásaní evanjelia: „Ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1 Kor 9, 16). Každý veriaci môže a má žiť podľa evanjelia a svojimi skutkami viac ako slovami vydávať svedectvo Ježišovi Kristovi. My sa voláme kresťania, ako keby „kristovci“, lebo veríme v Ježiša Krista a nehanbime sa za evanjelium, ako nám to nechal pri rozlúčke so Slovenskom Ján Pavol II.

Ako spolupracovať a pomáhať misiám?

Isteže najlepším spôsobom spolupráce na misijnom diele Ježiša Krista je priama osobná účasť na širokom misijnom poli. Tá má podstatne dve formy. Prvou a hlavnou je celoživotné zasvätenie sa misijnej činnosti medzi nekresťanmi, ako to robia rehoľné osoby. Na Slovensku máme niekoľko reholí, ktoré sa venujú misijnej práci. Po druhej svetovej vojne vyslali pekný počet misionárov, ktorí vykonali pekný kus práce na rôznych svetadieloch a získali aj dobré meno nášmu národu. Teraz by ich bolo treba nahradiť, ale aj zvýšiť ich počet.

Jestvuje však aj iná, dočasná forma osobnej spolupráce v misiách, ktorá otvára široké možnosti najmä diecéznym kňazom a laikom. Tých môže vyslať hocktorá diecéza a jej biskup na niekoľkoročnú výpomoc podľa dohody, ktorú uzavrie s niektorým biskupom na misijnom území. Túto formu už roku 1957 veľmi odporúčal veľký pápež Pius XII. v encyklike s priliehavým titulom „Fidei Donum“-„Dar viery“. Za posledných päťdesiat rokov odišlo do misií na viac rokov z Poľska, Taliánska, Španielska, Francúzska, Nemecka i zo Severnej a Južnej Ameriky niekoľko tisícok kňazov, ale aj laikov,aby pomohli rozširovať „dar viery“. Vytvorili sa aj družby medzi rôznymi diecézami v prevažne kresťanských krajinách, ktoré si vzali na starosť nejaké územie, alebo dielo v misiách. Dnes jestvuje už „výmena darov“, čiže kňazov medzi rôznymi svetadielmi, lebo v kríze povolaní (ako aj civilizácie) v západnom svete začínajú vypomáhať ako „dar viery“ („Fidei donum“) najmä kňazi a rehoľné povolania z Afriky a Ázie. Podobne môžu v rôznych službách vypomôcť i laickí pracovníci. Niektorí to robia cez dovolenku alebo cez prázdniny, iní si nájdu miesto na niekoľko rokov. Na svojich misijných cestách som stretol lekárov, ošetrovateľky, učiteľov, katechétov, murárov, rôznych technikov, ba aj študentov, ktorí si sami našli peniaze na cestu i na pobyt.

Každý z nás však môže a má pomáhať misiám a pestovať v sebe misijného ducha, ktorý sa prejavuje predovšetkým každodenným svedectvom života a viery vo vlastnom okolí. Musíme sa naučiť jednoducho a bez veľkých rečí ale aj bez strachu a zábrany žiť a vyznávať svoju vieru doma i na verejnosti a v práci. Okrem toho každý veriaci kresťan má spolupracovať na misijnom úsilí duchovným a hmotným spôsobom: modlitbami a obetovaním životných krížov. ako aj hmotnou podporou. Misionári sú ako bojovníci v prvej línii, potrebujú Mojžišov, ktorí by ich sprevádzali s rukami zdvihnutými k nebu, ako sme to počuli v prvom čítaní. Misionári nepotrebujú našu oslavu, ale duchovnú i hmotnú pomoc. Príslušníci iných konfesiíí dávajú na vlastné misie dokonca desiatu čiastku zo svojich prijmov. Počas vojny bolo chudobné Slovensko na prvom mieste priemerne na počet katolíkov v daroch na misie. V rozvojových krajinách je naša pomoc mimoriadne potrebná a vítaná.

Bohu vďaka, už aj na Slovensku sa začína rozhybávať, aj keď pomaly a oneskorene, misijné hnutie a misijný duch. Jestvujú pekné podujatia medzi deťmi, mládežou, rehoľami; dúfajme, že sa rozvinú aj iniciatívy medzi laikmi a najmä medzi diecéznymi kňazmi. V každej diecéze a farnosti sa organizuje pomoc pre misie. Otvorme všetci svoje srdcia na misijný svet, informujme sa, zúčastnime sa na veľkolepom misijnom podujatí, ktoré sa tiahne dejinami a zahrňuje celý svet. Naučme sa žiť s inými a pre iných, vyjdime z vlastnej ulity!

Dávajme s vierou a z viery. Tak si posilníme vieru, lebo, ako to výrazne povedal veľký misionár Ján Pavol II.: „Viera sa posilňuje tým, že sa dáva!“ Dávajte a dá sa vám.

Jozef kardinál Tomko

Zdroj: kvp.rimkat.sk

Share/Save/Bookmark


Tags: Jozef  kardinál  Tomko  misie  kázeň  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: Jozef kardinál Tomko už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.



Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Misie

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie