Vždy, keď prichádza pôst, niektorí z nás pociťujú akýsi strach z toho, že sa budú musieť zasa všeličoho zriekať: hlasnej hudby, zábav, niektorých jedál. Máme strach, ako zvládneme Popolcovú stredu a Veľký piatok s ich prísnymi pôstmi, kedy nám ako na truc prichádzajú na um všakovaké chute a dobiedzavý pocit hladu.
Je isté, že sa budeme musieť niečoho zriecť, ale nie zbytočne. Boh má pre každého, kto chce tento kajúci čas prežiť naplno, pripravené svoje dary – čisté duše, ochotné ruky, či skromné a štedré srdcia,. Takže týmto zriekaním nakoniec nič nestratíme, iba získame.
Ale pôst nie je len o zriekaní a získavaní darov pre seba. Je to čas, kedy sa môžeme zvlášť priblížiť k Bohu i k ľuďom. A na to nám slúžia tri základné pôstne prvky: modlitba, samotný pôst a almužna.
Modlitbou prehlbujeme svoj vnútorný a osobný vzťah s Bohom. Práve v tento čas by sme si mali vedieť nájsť denne nejakú chvíľu, aby sme pouvažovali nad všetkým, čo Boh pre nás robí. Ticho nám pomôže, aby sme Boha vnímali celkom blízko nás a nebáli sa s ním zhovárať, a samozrejme aj načúvať, ako si on predstavuje náš život. Ježiš svoje pôsobenie tiež začal dlhou modlitbou a 40-dňovým pôstom na púšti. Aj počas svojho účinkovania sa so svojím Otcom pravidelne radil, čo a ako najlepšie urobiť, napr. pri výbere apoštolov, v Getsemanskej záhrade a pod. V pôstnom období sa snažíme odpútať od vonkajších dobier; preto by sa nám mohlo podariť nájsť si viac času na modlitbu a Boha samého, ktorý ako trpezlivý priateľ čaká, keď sa konečne dohráme s obľúbenými hračkami (ako napr. majetok, zábava, maškrty) a venujeme mu svoj čas.
Modlitbou posilňujeme aj svoje ľudské vzťahy, veď často si ich práve takto dokážeme vymodliť i ochrániť. Zväčša sa to týka blízkych a milovaných osôb. No ako kresťania sme povolaní udržiavať dobré vzťahy aj s inými ľuďmi, najmä s trpiacimi a núdznymi. Najlepším prostriedkom pre prvý kontakt je almužna – skutočná a úprimná. To znamená, pomáhať a dopriať blížnym podiel z rovnakých materiálnych dobier, akým sa sami tešíme. Nech nejde o triedenie odpadu, ale ozajstný dar. Núdzni, ktorí túto pomoc naozaj potrebujú, budú isto vďační. Okrem tejto pomoci im treba ponúknuť aj ďalší živý záujem o ich životy, aby cítili, že sú rovnocennými ľuďmi, hodnými napríklad aj nášho priateľstva. Takto bude naša almužna prinášať dlhotrvajúce ovocie.
S almužnou súvisí aj pôst, ktorý netreba chápať samoúčelne. Nejde tu len o umŕtvovanie tela alebo o odtučňovaciu terapiu. Hlavným cieľom je obeta pre blížneho. To, čo pôstom ušetríme, si nemôžme nechať, potom by bolo všetko naše snaženie zbytočné. Odopreté dobrá majú ísť ako pomoc tým, ktorí sa postia aj vtedy, keď nechcú. Teda pôst nás odpútava od seba samých a snaží nasmerovať náš pohľad na potreby blížnych.
Ježišov príkladný pôst nás tiež pobáda upriamiť svoj pohľad na Boha. Často sme totiž zamestnaní prirodzenými, alebo aj zbytočnými starosťami o svoje telá. V pôste si uvedomujeme, že teraz musíme nakŕmiť svojho ducha Božím slovom a Chlebom. Telo si nachvíľu oddýchne od toľkých kalórií a duch sa nabije Božími milosťami.
Milí bratia a sestry prežime tohtoročný pôst čo najplodnejšie - v očiste ducha i tela a v radostnom očakávaní konečného Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou.
| Streda 1. pôstny týždeň< << Predchádzajúci článok | Ďalší článok >> >Obtrhaný s túžbou rásť (3. pôstna nedeľa C) |
|---|
0 Komentáre 
Ukáž/Skry formulár komentára