"Duša, ktorá dokáže uprostred utrpenia zvolať s Jóbom: "Aj keď si ma udrel, budem ti dôverovať," veľa získa zo všetkého utrpenia a protivenstiev."

Sv. Arnold Janssen

 

Tak ako dvaja ľudia sa tým vrúcnejšie milujú, čím viac sa zhodujú v zmýšľaní, podobne i Syn Boží nežne miluje dušu, ktorá sa s ním zhoduje v zmýšľaní.

Byť stále milým voči iným vyžaduje nemalé sebazaprenie. Toto sebazaprenie je Bohu milšie ako vonkajšie umŕtvenia, lebo tie majú cenu iba vtedy, keď vyplývajú z lásky k Nemu.

Keď uderí pravá hodina, Boh nesklame. Áno, chcem Boha milovať jednoducho a pokorne ako dieťa.

Duša, ktorá dokáže uprostred utrpenia zvolať s Jóbom: "Aj keď si ma udrel, budem ti dôverovať," veľa získa zo všetkého utrpenia a protivenstiev.

Ľudská chvála je len bublina. Nech nás preto strach z neúspechu neodradí začať to, čo Ty, Pán nášho života, od nás očakávaš.

Ak robím to, čo po zrelom uvážení spoznám, že je to Božia vôľa, čo na tom záleží, keď iní to budú haniť.

Máme sa vyhýbať i dobrovoľným všedným hriechom. Vyžaduje to boj, ale človek nesmie poľaviť. Chybami proti láske k blížnemu sú i ostré slová, nedostatok láskavosti a vľúdnosti.

Nakoľko my v pokore skloníme svoje hlavy, natoľko nás Pán pozdvihne a obdarí milosťami. vďaka tomu si získame Božiu lásku a u ľudí dobroprajnosť.

Ako ľudia sa musíme navzájom znášať a neraz prižmúriť oko. Každý z nás pokuľháva na jednu nohu, s ktorou sa budeme musieť vliecť až do smrti na vlastné pokorenie.

S plnou dôverou sa obracajte k Bohu a budujte svoj život na pokore. Vtedy vás bude Boh vo všetkom podporovať.

Rehoľný stav nespočíva v spoločnom živote alebo v rehoľnom rúchu. Ešte menej v samom názve, ale v zasvätení sa Bohu ako obetný dar a v povinnosti usilovať sa o dokonalosť.

Keď niekto žije v komunite, je lepšie, keď sa sústredí na dôsledné plnenie bežných, obyčajných povinností, ako sa umárať túžbou robiť a urobiť niečo výnimočné.

František Saleský I.< << Predchádzajúci článok		Ďalší článok >> >Jozef Freinademetz I.