Bolo by to také ľahké, Pane,
zutekať z boja za lepší svet...
Ten svet, ktorý sa ustavične rodí!
Bolo by to také ľahké
zrieknuť sa únavných schôdzí,
diskusií,
bilancovania,
nespočetných akcií a záväzkov,
o ktorých sa tvrdí, že sú nevyhnutné,
a o ktorých nesmierne unavený
čoraz väčšmi pochybujem,
že slúžia mojim bratom.
Bolo by to také ľahké
počúvnuť tie hlasy okolo mňa,
hlasy, ktoré si hovoria, že sú rozumné,
priateľské,
dokonca láskavé,
hlasy, ktoré predo mnou hovoria:
"búriš sa"
"márne sa biješ"
"obchádzaš to podstatné"
Hlasy, ktoré mi za chrbtom utrúsia:
"robí mu to dobre"
"vyhovuje to jeho založeniu"
"nemôže sa bez toho zaobísť".
Bolo by to také ľahké
poddať sa skľúčenosti
a odieť ju do dobrých a zbožných úmyslov,
zabudnutých povinností
a nedostatočnej viery.
Bolo by to naozaj také ľahké
utiahnuť sa do svojho príbytku,
znova mať voľné večery
a celé víkendy,
a detský smiech
a ženino objatie.
Bolo by to také ľahké sadnúť si
a obviazať rany po ťažkých bojoch,
nechať si odpočinúť nohy,
ruky, hlavu
a srdce, unavené,
a užívať si pokoj ďaleko od bojového hluku,
konečne počúvať ticho,
v ktorom ďaleko od vravy, ako sa vraví,
sa ty prihováraš verným.
Bolo by to ľahšie, Pane,
zostať bokom a viac sa nezašpiniť,
pozerať sa na iných, ako sa bijú a diskutujú,
poradiť im a poľutovať,
posudzovať ich... a modliť sa za nich.
Bolo by to ľahšie...
Ale, Pane,
naozaj toto odo mňa žiadaš?
Pochybujem.
Pochybujem.
Pane, osvieť ma, pomôž mi,
pochybujem,
lebo v koncerte hlasov,
ktoré ku mne doliehajú,
hlasov múdrych,
priateľských,
hlasov mojich najdrahších,
často počujem iný hlas,
vážnejší a hlbší,
ktorý ma naliehavo oslovuje
v znepokojenom srdci:
"Zaberáš miesto Pánovi.
Len on môže zmeniť ľudí a svet.
Odovzdaj sa do jeho rúk,
a On urobí to, o čom si si ty,
nešťastný namyslenec,
namýšľal, že môžeš urobiť."
Je to tvoj hlas, Pane?
Pochybujem.
Pochybujem.
...Ale ak to naozaj chceš, dnes večer
zložím do tvojich rúk demisiu!
Milý môj, neprijímam tvoju demisiu,
vraví Pán.
Nepočúvaj tie hlasy,
to nie sú hlasy odo mňa.
Nikdy nezaujmem tvoje miesto,
lebo Ja som ti ho dal.
Nič sa neurobí bez teba
a bez tvojich bratov,
pretože chcem, aby ste všetci boli
zodpovední
za človeka i za svet.
Ale nič sa neurobí bezo Mňa...
A možno na to
si občas zabudol!
Teraz choď a pokojne spi, milý môj,
a zajtra,
Ty a Ja,
Ja a Ty,
spoločne,
bratsky s tvojimi bratmi
pôjdeme znovu do boja.
(Zo zbierky Cesty Modlitieb, LÚČ 1994)
| Duchovná adopcia nenarodeného dieťaťa< << Predchádzajúci článok |
|---|
0 Komentáre 
Ukáž/Skry formulár komentára