"Chudobu nestvoril Boh, vytvorili sme ju my, ja a ty, naším sebectvom."

Bl. Matka Tereza

 

Čo robíte vy, nemôžem robiť ja, čo robím ja, nemôžete vy. Všetci však robíme to, čo nám Boh uložil. Na to zabúdame a strácame svoj čas tým, že hľadíme na iných a chceme robiť niečo iné.

Mali by sme byť s Ním sami, nie s našimi knihami, myšlienkami a spomienkami. Mali by sme sa zbaviť všetkého a naplniť sa láskou: tichí, vyprázdnení, v očakávaní.

Želám si, aby sa dary, či pomoc biednym dávali s citom. Nech človek pomáha bedárovi najprv ako človeku - a až potom ako chudobnému.

Chudobu nestvoril Boh, vytvorili sme ju my, ja a ty, naším sebectvom.

Každý človek je pre mňa Kristus. A keďže existuje len jeden Kristus, osoba, ktorú práve stretávam, je pre mňa jedinou osobou na svete.

Pokoj nenájdete tým, že meníte zamestnanie, alebo že hľadáte nových priateľov. Stačí si otvoriť srdce. Človek, ktorý sa modlí, nikdy nie je opustený a nájde pokoj.

Čím tesnejšie sme zjednotení s Bohom, tým väčšia je naša láska a služba. Mladí to začínajú chápať. Chcú slúžiť rukami a milovať srdcom. Naplno, nie povrchne.

Ľahšie je utíšiť materiálny hlad človeka, poskytnúť chudobným odev a bývanie, omnoho ťažšie je nájsť odpoveď na obrovskú osamotenosť a núdzu srdca.

Kalkatu nájdeš na celom svete. Potrebuješ na to len oči, aby si videl. Všade sú ľudia, ktorí nie sú milovaní, ktorých nikto nechce, ktorým nikto nepomôže, ktorí sú odstrčení alebo zabudnutí. To je najväčšia chudoba. Až v nebi sa dozvieme, čo sme dlžní chudobným za to, že nám pomohli lepšie milovať Boha.

Chudobní sú skvelí, sú veľkí. Keby ste ich poznali, nemohli by ste ich nemilovať... Len vy a ja spoločne môžeme uhasiť smäd toľkých ľudí po láske!

Utrpenie je Božím darom. Je to tajomstvo, ktoré sa týka iba Ježiša a teba.

Môže sa stať, že sa ti nepodarí zachrániť manželstvo alebo obrátiť hriešnika. Nebuď smutná. Ak si sklamaná, je to znakom pýchy. Svedčí to o tom, že sa ešte stále spoliehaš na svoje sily. Nikdy sa netráp pre ľudské ohľady! Buď pokorná a nikdy sa nebudeš znepokojovať, lebo z pokory vyžaruje Božia veľkosť a sláva.

Najväčším zlom je nedostatok lásky: lásky k blížnym, strašná ľahostajnosť k susedovi, k tým, čo žijú na okraji spoločnosti, k vykorisťovaným, chudobným, starým.

Stále sa pýtam sama seba, prečo musia nevinní trpieť. Celému svetu totiž vyprosujú celý čas milosť. Ich nevinnosť sa páči Bohu a svojím utrpením orodujú za nás.

V posledných rokoch som zistila, že najväčšou ľudskou biedou je pocit opustenosti.

Hlad sa netýka iba chleba. Existuje aj hlad po láske. Nahota sa netýka iba šiat, ale je aj nedostatkom úcty jedného k druhému. Byť bez domova je aj byť odmietaný, nemilovaný.

Buďte verní v malých veciach, lebo v tom je naša sila. Pre Boha nič nie je malé. Musíme pracovať s veľkou láskou a radosťou, bez toho by to bola iba práca otroka prísnemu pánovi.

Bez Ježiša by sme pracovali 2-3 roky, nie celý život bez známky vďačnosti a čakania niečoho dobrého. Bez Ježiša by bol náš život nepochopiteľný. Len on ho robí zrozumiteľným.

Slová, ktoré neprinášajú Kristovo svetlo, len zväčšujú temnotu. Nie je dôležité, čo robíme, ale koľko lásky do toho vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Ako sa môžeme cvičiť v pokore: Čo najmenej o sebe hovoriť. Nezaoberať sa sám sebou. Nechcieť usmerňovať záležitosti iných. Radostne prijímať opačné názory a napomenutia. Nevšímať si chyby iných. Ustúpiť v diskusii, aj keď mám pravdu. Byť láskavý a milý, aj keď ma niekto pobúri. Prijímať nevšímavosť. Vybrať si vždy to, čo je ťažšie.Vyhýbať sa zvláštnostiam.

Ján XXIII. I.< << Predchádzajúci článok		Ďalší článok >> >Matka Tereza I.