V tajomstve Veľkej noci si pripomíname a oslavujeme smrť a zmŕtvychvstanie nášho Pána Ježiša Krista. Apoštol Pavol nám hovorí, že v tomto tajomstve je ukrytý dvojaký aspekt. Tým prvým je sebaobetovanie Kristovo za nás a tým druhým je pascha - prechod každého kresťana od starého k novému životu. V prvom liste Korinťanom nám apoštol píše: "Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus" (1 Kor 5,7). Kristova Veľká noc sa už "stala", sloveso je tu v minulom čase: "bol obetovaný". Nám ostáva len uveriť v toto tajomstvo a sláviť ho. Kresťanova Veľká noc však iba "má prísť", preto sú príslušné slovesá v rozkazovacom spôsobe: "vyčistite", "slávte". V texte, ktorý sme práve citovali, je narážka na židovské zvyky. Židovské ženy deň pred Veľkou nocou podľa predpisu v knihe Exodus (Ex 12,15) vyčistili celý príbytok a odstránili aj ten najmenší kúsok kvaseného chleba. Apoštol berie tento príklad, aby nás upozornil na mravný obsah Veľkej noci. Každý z nás má tiež prezrieť dom svojho srdca a odstrániť všetko, čo ho spája so starou vládou hriechu.
Medzi Kristovou obetou a kresťanským mravným úsilím je veľmi úzka logická súvislosť: máme sa očistiť, lebo bol obetovaný náš veľkonočný Baránok. S týmto textom úzko súvisí ďalší významný veľkonočný text, kde čítame: "... ak Kristus zomrel za všetkých, potom (v ňom ) zomreli všetci hriechu" (Rim 6,1). Toto "všetci" platí o každom pokrstenom, ktorý prijal Krista do svojho života vo sviatosti krstu. A keďže Kristus nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych, potom my všetci musíme žiť "novým životom", ako pokolenie, ktoré je v nádeji vykúpené. Veď už nepatríme sebe, ale Pánovi, ako nám to pripomína apoštol: "... draho ste boli vykúpení, oslavujte teda Boha vo svojom tele" (1 Kor 6,20).
Všetci sme povolaní uskutočniť našu osobnú "paschu", aby sme sa tak stali nekvaseným chlebom, ktorý dáva život nie sám zo seba, ale v spojení so zmŕtvychvstalým Pánom, ktorý je prameňom večného života. Nebojme sa odovzdať Ježišovi naše slabosti a hriechy, pretože on ich túži spáliť v ohni svojej milosrdnej lásky, aby tak mohol povstať nový človek. Jeho ruka zostane až do konca vekov vystretá k ľudstvu ako istá záchrana, záleží však na každom jednom z nás, či chceme zažiť osobné vzkriesenie do nového života. Neváhajme teda a vystrime svoje ruky.

Texty na meditáciu:
Ž 51,9.12.19
Ez 36,25-26
Rim 6,8-11.13-14

0 Komentáre

Ukáž/Skry formulár komentára

Email Meno WWW		Komentár Menšie | Väčšie
		Upozorniť na nové komentáre k tomuto článku cez e-mail (Iba pre registrovaných) Čítal som a súhlasím s Podmienkami používania komentárov. Opíš zobrazené písmená Pridaj komentáre