Cirkev, rozšírená po celom svete až po končiny zeme, prijala od apoštolov a ich žiakov vieru v jedného Boha, Otca všemohúceho, „ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich“, i v jedného Ježiša Krista, Božieho Syna, vteleného pre našu spásu, i v Ducha Svätého, ktorý skrze prorokov oznamoval Božie plány:
príchod i narodenie z Panny, umučenie, zmŕtvychvstanie a telesné nanebovstúpenie nášho milovaného Pána Ježiša Krista i jeho príchod z neba v Otcovej sláve, aby „zjednotil v sebe, ako v hlave, všetko“ a aby vzkriesil každé ľudské telo, aby sa pred Kristom Ježišom, naším Pánom a Bohom, Spasiteľom a Kráľom, podľa vôle neviditeľného Otca, „zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby ho vyznával každý jazyk“ a on aby vykonal spravodlivý súd nad všetkými.
Odvtedy, čo Cirkev prijala toto ohlasovanie a túto vieru, ako sme povedali, starostlivo si ich chráni, akoby bývala v jednom dome, hoci je rozptýlená po celom svete. Verí tak, akoby mala jednu dušu a jedno srdce, a jednomyseľne túto vieru ohlasuje, učí a podáva ďalej, akoby mala iba jedny ústa. Lebo aj keď sú na svete jazyky rozličné, sila podania je jedna a tá istá.
Veď cirkvi založené v Germánii neveria alebo nepodávajú niečo iné, ani cirkvi v Hispánii či v krajoch Keltov, ani na Východe ani v Egypte ani v Líbyi ani tie, čo sú v strede sveta. Ale ako je slnko, Božie stvorenie, na celom svete jedno a to isté, tak aj hlásanie pravdy žiari všade a osvecuje všetkých ľudí, ktorí chcú poznať pravdu.
A ani vynikajúci rečník z predstavených Cirkvi nehovorí iné ako toto (veď nik nie je nad učiteľa), ani ten, kto je vo výrečnosti slabší, neumenšuje podanie. Keďže je teda jedna a tá istá viera, ani ten, kto je schopný veľa o nej hovoriť, ju nerozmnožuje, ani ten, kto menej, ju nezmenšuje.
Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom
(Lib. 1, 10, 1-3: PG 7, 550-554)
Daj, nech ťa poznám a milujem (sv. Anzelm)< << Predchádzajúci článok | Ďalší článok >> >Kristus - dobrý pastier |
---|