„Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“
Ježiš vedel, že uveriť nebude ľahké. Veľa toho o sebe Ježiš hovoril napr. že prichádza od Boha, že je Božím synom, že umrie, ale vstane z mŕtvych, že Boh je Otcom a že on a Otec sú jedno a iné teologické pravdy a dogmy. Ale tiež vedel, že týmto dogmám a pravdám nebude ľahké uveriť. Veď apoštoli s ním chodili 3 roky a tiež mali s tým problém, mnoho vecí nechápali. A preto niet sa čo čudovať nám, ktorí žijeme 2000 rokov po Kristovi, že máme problém s vierou. Niet sa čo čudovať teenagerom, ktorí sa pripravujú na birmovku a neboja sa povedať, že oni asi aj tak v Boha neveria. Čím ďalej tým viac si človek uvedomuje, že viera je milosť, nezaslúžený dar. Ale vieru treba zalievať skúsenosťou. Ježiš to vedel, preto povedal, že už keď Jemu a Jeho slovu je tak ťažké uveriť, tak hovorí, že nech mu uveríme kvôli skutkom, ktoré urobil. Ale nielen urobil, ale aj robí a robiť chce. Skúsme si urobiť vlastnú rekapituláciu skutkov, ktoré mi urobil Ježiš, aby moja viera, keď narazí na kritiku, výsmech a odpor obstála. Aby som vedel(a), komu som uverila. A aby mi moju vieru nič a nik nezobral. Dovolím si tvrdiť, že viera v živote človeka (či už je to veriaci alebo neveriaci) je tak potrebná ako aj vzduch na dýchanie. Ak je človek nedôverčivý, upodozrievavý zamotáva sa pavučiny, a pomaly prestáva veriť aj sám sebe. Telo dýcha vzduch a pre dušu je viera jej potrebným kyslíkom.
| Recept na koláč< << Predchádzajúci článok | Ďalší článok >> >Nechať si umyť nohy alebo umývať??? |
|---|
0 Komentáre 
Ukáž/Skry formulár komentára