Hlavná stránka
O Advente

Pár úvah o začiatku Liturgického obdobia - o Advente...



Pozvánka na narodeninovú párty

E-mail Tlačiť PDF

Aký ste mali deň? Ako ste prežili koniec sveta? Možno by stálo za úvahu, čomu urobiť koniec? Nie je čas urobiť koniec svárom, hnevom a iným neduhom, ktoré pomaly ale isto rúcajú náš svet? Myslím, že to je koniec sveta, keď ľudia žijú bez chrbtovej kosti, bez tolerantnosti a každý sám pre seba. Keď vymiera ľudskosť. To je úplný koniec.
V dnešný posledný deň rorát sme  sa rozprávali o blahoslavených manželoch Mária a Luigi Quattrocchi. Boli manželia a venovali sa svojim štyrom deťom. Na prvý pohľad nič zvláštne, nemali žiadne videnia, nerobili žiadne zázraky a predsa sú vyhlásení za blahoslavených. Dokonca ich deti sa zúčastnili na ich blahorečení. Nerobili nič výnimočné, iba svoj život a čas venovali svojim deťom i sebe navzájom. Môžeme si povedať, veď koľkí sú takí obetaví rodičia. A nielen rodičia, oni boli aj neustále sa milujúcimi partnermi. Ani čas neumenšoval ich lásku. Mnohí to poznáme, mnohí možno nie. A ešte jeden príklad z rodiny Quattrocchi: Rodina Quattrocchi držala spolu v dobrom aj v zlom. To bola ich najväčšia sila. V najťažších chvíľach sa každý mohol  spoliehať na podporu rodiny. Keď boli deti väčšie, Luigi a Mária začínali každý deň sv. omšou. Nesmierne ma prekvapilo, že Luigi sa zvítal so svojou ženou až keď vyšli z kostola. Čiže, najprv sa zvítal s Pánom Ježišom a až potom so svojou ženou.

Hovorí sa, že Vianoce sú sviatkami rodiny. Ale veľmi dobre vieme, ako to niekedy v tých našich rodinách je. Niekedy tá rodinná pohoda chýba nielen cez rok, ale aj počas týchto sviatočných dní. Ja nám prajem, aby sme si nenechali otráviť ducha Vianoc, aj keď možno navonok nie je všetko v poriadku. Veď Vianoce sú pozvánkou na narodeninovú párty, ktorú poriada každoročne oslávenec – Ježiš spolu s rodinou. Prijmeme ich pozvanie?
 

„Ježiš, naroď sa v nás, nech svet žije Vianoce v každý čas. Či v lete, či v zime, nech jasle v srdci neschováme, nech žiari láska v nás.“

Prajem nam vsetkym krasne a pozehnane vianocne sviatky, aby sme videli to svetlo v nas aj v druhych ludoch okolo nas. Aby sme nezabudli kracat za Svetlom a nezabudnime, ze svetlo sa zaziha a zacina S-miechom.

"Usmejme sa, nech je svet krajsi..."

Share/Save/Bookmark
 

Hľadanie Božieho spôsobu

E-mail Tlačiť PDF

Prichádza z neba anjel. Najskôr prichádza ku Zachariášovi – kňazovi, ktorému hovorí, že bude mať syna. Zachariáš je čistý pragmatik a hovorí anjelovi, ako to spozná, akú mu dá záruku, že to, čo vidí a počuje je pravda, že či sa mu to len nezdá, či to nie je výplod jeho fantázie a prisilnej túžby po dieťati? Veď objektívne príčiny nasvedčujú tomu, že je to hlúposť. On aj jeho manželka Alžbeta sú už starí. A čisto z ľudskej biologickej stavby nie je možné mať v tomto veku dieťa.

Prichádza z neba anjel. Pozdraví Máriu – Zdravas Mária – jednoduché mladé dievča a hovorí jej, že bude mať syna. Mária ostala zarazená. Opýtala sa, ako sa to všetko udeje, ako sa to stane, veď ešte nebola manželkou,  bola len zasnúbená, ale s mužom ešte nežila?

Obaja mali skoro identické zjavenie a predsa reakcia bola úplne iná. Zatiaľ čo Zachariáš zapochyboval, ako keby sa vysmial Bohu, že nerozumie tým pozemským prírodným zákonitostiam; „veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku“ , Mária nezapochybovala, že bude mať syna, len sa spýtala na to, ako to Boh urobí; „ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“. Spýtala sa na Boží spôsob naplnenia Jeho prisľúbenia.
Zaujímavé, skúšali sme sa už niekedy pýtať na Boží spôsob riešenia vecí? Alebo si len pýtame od Boha niečo, o čom máme svoje vlastné predstavy, ako by sme to chceli dosiahnuť? Boh má niekedy veľmi zaujímavé spôsoby, šokujúce, vtipné, zarážajúce, prekvapujúce, vymykajúce sa zo stereotypu a zaužívaných vecí. Nuž nechajme sa Bohom prekvapiť. Ja si myslím, že Boh miluje, keď ma môže prekvapiť; môj Boh je Bohom prekvapení. ... a Vianoce sú tiež časom prekvapení...
Kiežby sme dokázali prijímať Božie prekvapenia s Máriinou pokorou a dôverou. A kiež by tie prekvapenia boli len tie pozitívne... Ale Boh vie, čo je pre nás najlepšie.

Share/Save/Bookmark
 

Jozefova rozvaha

E-mail Tlačiť PDF

V dnešnom evanjeliu čítame, ako to bolo s narodením Ježiša. Dve postavy na scéne: Mária a Jozef. Mária tehotná, ale nie s Jozefom, Jozef šokovaný z toho, že Mária je tehotná a ako hovorí Písmo, chcel ju prepustiť potajomky, lebo ju nechcel vystaviť potupe.

A práve tieto slová mi zarezonovali v ušiach. Nechcieť vystaviť niekoho potupe... Uvažujeme niekedy nad svojimi slovami a skutkami, či niekoho nevystavujeme potupe? Aký máme úmysel, keď rozprávame o niekom? Vystaviť ho potupe, alebo ho od toho ušetriť? Sú veci v živote, ktoré si vyžadujú viac premýšľania, viac našej pozornosti, našej rozvahy a úvahy nad nimi. Je to ťažké a to viem o čom hovorím, ale skúsme pri rozprávaní viac dopredu rozmýšľať, uvážiť slová, ktoré sa chystám vyriecť. Ale ako hovorí sv. Ignác z Loyoly, ktorého sme dnes ráno spomínali, pri spytovaní svedomia treba začať od tých dobrých a pozitívnych vecí, ktoré som urobil a až potom sa dostať k tým hriechom. A tak, skúsme si urobiť rekapituláciu, či som niekoho dokázal ubrániť pred potupou, alebo naopak, či som niekoho vystavil potupe. Nech nám sv. Ignác pomáha vidieť pravdu o nás. Nech nám pomôže vidieť to dobro v nás, ale i tie nedostatky. Nech nevystavujeme a nie sme vystavovaní potupe. Svätý Ignác, oroduj za nás.

Share/Save/Bookmark
 

Svetlo

E-mail Tlačiť PDF

Prichádza už čas, kedy začíname zdobiť naše príbytky. Typické pre vianočnú výzbodu sú svetielka. Akejkoľvek veľkosti, farby, efektu. Mám pocit, že rok čo rok tých svetiel na našich domoch a v záhradách pribúda. Ale mám niekedy pocit, že v našich srdciach, v životoch rok čo rok toho svetla ubúda.
Čo je to svetlo v nás?
S miech
V iera
E ntuziazmus
T rpezlivosť
L áska
O chota

Každý má svoje svetlo vo svojom srdci. Zapaľujme to svetlo v nás.

Share/Save/Bookmark
 

Zajtra, zajtra... len nie dnes....

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 4.00 )

„Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú.“ Mt 11, 12

Toto je zaujímavá veta v dnešnom evanjeliu. V poznámkach vo sv. Písme som sa dočítala niečo, čo túto vetu robí, aspoň pre mňa, trochu zrozumiteľnejšou. Tam sa píše: „Túto vetu možno rozumieť alebo pasívne: Božie kráľovstvo trpí násilie, je prenasledované, alebo aktívne: Božie kráľovstvo treba dobýjať a účasť na ňom majú len odvážni a silní.“
Sme aktívni alebo pasívni? Chceme vôbec dobyť Božie kráľovstvo? Sme odvážni a silní? A nezabúdajme, že Božie kráľovstvo nie je ani minulosť ani budúcnosť, alebo prítomnosť. Poznáme tú vetu: „lepšie už bolo...“ alebo „lepšie ešte len bude...“ Ale čo urobiť pre to, aby sme dokázali povedať, už je lepšie? Čo robiť preto, aby slovíčko „lepšie“ vyjadrovalo prítomnosť? Dalajláma raz povedal: „Existujú iba dva dni v roku, kedy nemôžeme vôbec nič urobiť. Jeden sa volá včera a druhý zajtra. Dnešok je tým správnym dňom milovať, konať a predovšetkým žiť.“
Dnes sme spomínali sv. Augustína. Dá sa povedať, že svojim hýrivým životom žil naplno každý deň. Jeho život bol dlhé roky poznačený zábavou, užívaním si života plným priehrštím. A predsa, malo to nejakú chybu. Napriek tomu, že mal všetko, všetko si mohol dovoliť, bol múdry a inteligentný pocítil v živote deficit. Začalo mu niečo chýbať – naplnenie, možno povedať aj zmysel  života. Kam to všetko má viesť? Kde má život cieľ?
Takto hovorí jeden príbeh o ňom:
V jeho srdci bol boj. Bol tak nepokojný, že si občas nemohol nájsť miesta. Raz sa posadil v záhrade a jednoducho sa rozplakal ako dieťa. „Mám už 32 rokov. Ďalej už nevládzem.“ Hovoril sám pre seba: „Kedy sa z toho dostanem?  Možno zajtra, pozajtra, možno vždy budem hovoriť zajtra a nikdy nezačnem dnes?
Prečo neskončiť s tým hneď, teraz a navždy?“ – plakal.
V tom okamihu, akoby zo susedného domu počul hlas dieťaťa. „Ber a čítaj“ počul jasný hlas.
„Ber a čítaj!“ „Možno sa tam hrajú nejakí chlapci, pomyslel si v prvej chvíli.
Ale neboli to chlapci. To Pán Boh použil hlas dieťaťa – Augustín to tak pochopil, skočil na rovné nohy  a bežal  za knihou -  listami sv. Pavla. Otvoril ju. Otvorila sa mu na Liste Rimanom:
Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.“


Jedno porekadlo hovorí: „Zajtra, zajtra len nie dnes, vraví každý lenivec.“ A čo my? Kedy začneme?

A evanjelium Mt 11, 11-15 končí vetou: "Kto má uši, nech počúva." Skúsme si do tejto poslednej vety vložiť aj ďalšie zmysly: ... kto má ruky, nech koná..., kto má oči, nech vidí...., kto má nohy, nech príde..., kto má jazyk nech hovorí... Ale v prvom rade počúvajme Ducha, aby sme mohli použiť všetky ostatné zmysly.

Share/Save/Bookmark
 


Stránka 1 z 5
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie