Hlavná stránka
Príbehy s úvahou
Príbehy s úvahou vpletenou medzi riadky...

Chodiaci Ježiš Kristus

E-mail Tlačiť PDF
(3 hlasovaní, Priemerná známka: 4.67 )

VecerKostol„Hm... Ako to asi vyzeralo, keď si bol viditeľný, Ježišu... Keď sa ťa mohli dotknúť, oprieť sa o teba, pozerať ti do očí, počúvať ťa svojimi skutočnými ušami, spievať, pracovať a smiať sa s tebou, kráčať vedľa teba, pozerať sa ako spíš. Mali istotu, že ich nikdy nezraníš, nezradíš, neoklameš - vždy čestný, veľkodušný, čistý... Čo by som všetko dal za to, aby som ťa takého mohol stretnúť, aby si žil vedľa mňa ako môj priateľ z mäsa a kostí? Vieš, dnes je málo takých priateľov, ktorí sa ti aspoň trochu podobajú, nikto nie je taký ako ty... Každý z ľudí je nedokonalý... Každý má svoje chyby, svoje nedokonalosti. Len ty jediný si dokonalý vo svojej vernosti, trpezlivosti, odvahe, vyrovnanosti a dobrote. Ty by si ma nikdy neodsúdil za veci, ktorým ani ja sám v sebe nerozumiem, ty by si mi úplne rozumel. Stačilo by pár slov a vedel by si, čo ti chcem povedať, nie ako niektorí, ktorým chcem niečo vysvetliť a stále triafajú vedľa, nepochopia, a tak odsúdia, odpíšu, zavrhnú. Takí sme my, ľudia, Ježišu. Obdivujem ťa, že ty chceš, že ešte stále máš záujem o priateľstvo s každým z nás...

 

Ak to chceš aj ty

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

ZapadNa streche nášho domu pozerám na západ slnka nad horami okolo Jeruzalema. Práve som prišiel z chrámu. Ešte stále cítim pach zápalných obiet, ktoré sa v chráme deň čo deň prinášajú. Ale dnešný deň bol akýsi iný oproti tým predošlým. Rutinu obiet tak všednú pre každého, kto do chrámu vždy vošiel, narušila dnes dvojica akýchsi chudákov – manželov, ktorí prišli obetovať Bohu svojho prvorodeného. Samozrejme, že nemali na nič viac, iba na dva holúbky, ktoré vystupujúc po schodoch niesli do chrámu na obetu namiesto ich syna. Poviete si: „Nič zvláštne, takých je tu každý deň až až.“ Ale títo boli akýsi iní.

 

 

Nový začiatok

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )
Ruza„Takto som nemal žiť. Nemôže to predsa takto skončiť. Nie, ešte nie je koniec, prosím...“ Toto boli prvé slová, ktoré ma zelektrizovali po tom, ako som sa dozvedel, že mám rakovinu a onedlho tu už nebudem. Nikomu by som to nedoprial, je to ako začať pomaly ale isto píliť strom, ktorý chce ešte rásť, chce na jar opäť vypučať, znova rozkvitnúť a priniesť novú úrodu, šťavnatú, sladkú a krásnu na pohľad. Nepomôže vzpieranie sa, píla sa zahrýza čoraz hlbšie do vnútra. „Je to nespravodlivé. Toľkí žijú horšie ako ja a nepostihne ich to, čo mňa. Žijú si v pohodlí nevyrušovaní neočakávanými správami. Prečo ja? Prečo nie iný? Bože, takto to nemôže skončiť... si nespravodlivý!“

 


Stránka 3 z 3
Príbehy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie