Slovíčko adventure sa v anglickom slovníku prekladá: 1. dobrodružstvo, 2. špekulácia (obchod) odvážiť sa riskovať a prídavné meno adventurous ako odvážny, riskantný. Slovko advent s veľkou pravdepodobnosťou nie je odvodené od tohto slovíčka, ale páči sa mi tá vizuálna i významová spojitosť medzi týmito slovíčkami.

Hlavný dôvod, pre ktorý bolo v Starom zákone dovolené dávať Bohu otázky a potrebné, aby proroci a kňazi žiadali Boha o videnia a zjavenia, bol ten, že viera v tom čase nebola ešte dostatočne zakorenená a nebol ešte ustálený zákon evanjelia. Teda bolo potrebné pýtať sa Boha na mnohé veci a Boh im odpovedal raz slovami, inokedy videniami a zjaveniami, obrazmi a podobenstvami a mnohými inými znakmi. A všetko, čo odpovedal, všetko, čo hovoril a zjavil, sú tajomstvá našej svätej viery alebo aspoň niečo, čo k viere smeruje alebo vedie.

Kedykoľvek potrebuješ, je vždy k dispozícii, v čase, nečase, v radosti, v smútku, v chorobe či v zdraví - vždy po ruke - najúžasnejší nástroj, ktorý nám dal Boh do rúk, nástroj, ktorým sa môžeme s Ním spojiť a v rôznych situáciách nášho života si vypočuť Jeho slová, ktoré potešia, posilnia, oslobodia, očistia... podľa toho, čo práve potrebuje tvoja duša...

Zvestujeme Kristov príchod; a nielen prvý, ale aj druhý, a ten bude oveľa vznešenejší. Tamten bol poznačený utrpením, tento bude v znamení diadému Božieho kráľovstva. 
Lebo u nášho Pána Ježiša Krista je väčšinou všetko dvojité. Dvojité narodenie: jedno z Boha pred vekmi, druhé z Panny v plnosti času. Dvojitý príchod: jeden skrytý ako rosa na rúne, druhý slávny, totiž ten budúci.

Jeden starý muž sedával každý deň vo svojom hojdacom kresle. Pripútaný na toto jediné miesto si sľuboval, že sa odtiaľ nepohne, kým neuvidí Boha. Raz uvidel malé dievčatko na druhej strane ulice. Jej lopta sa zakotúľala do záhrady starého muža. Pribehla si po loptu, pozrela sa na muža a povedala: "Vidím Vás každý deň, hojdať sa v kresle a pozerať do neznáma. Na čo stále hľadíte? "
"Ach moje drahé dieťa, si ešte príliš malá na to, aby si pochopila." Odvetil muž.

História, ktorú opisuje dnešné prvé čítanie, je hrôzostrašná, no zároveň z nej vyžaruje toľko hrdinstva, že si to dnes ani nevieme predstaviť. Veď ako môže jedna matka stratiť v jeden deň všetkých synov, ba ich ešte aj povzbudzovať vo vytrvalosti pri tak hroznej smrti a sama sa nezblázniť, alebo si nezúfať? Pre mnohých to môže vyzerať ako staroveké bláznovstvo s prevráteným rebríčkom hodnôt.

Čo máme nové? Ako to vyzerá s našou stavbou? S deťmi? Náš pôvodne trojmesačný pobyt sa akosi predĺžil, začíname november a my stále nevieme dať zbohom tomuto „Bohom“ zabudnutému miestu.

Milovaní bratia, z Kristovej milosti dnes s plesaním a radosťou slávime narodeniny tohto chrámu. Ale pravým a živým Božím chrámom máme byť my. A predsa sa právom kresťanské národy verne zúčastňujú na slávnosti matky Cirkvi, lebo vedia, že skrze ňu sa duchovne znovuzrodili. Veď pri prvom narodení sme boli nádobami Božieho hnevu, až druhým sme si zaslúžili stať sa nádobami milosrdenstva. Prvé narodenie nás zrodilo pre smrť, druhé nás vrátilo životu.

Milí misijní priatelia, chcem sa s vami krátko podeliť s jednou novosťou. Neviem, či si pamätáte, v jednom z listov z Blagoveščenska som vás prosil, aby ste sa modlili za navrátenie katolíckeho kostola, ktorý momentálne slúži ako pravoslávna cerkev. Vidieť, že modlitby vaše účinkujú, lebo od tej prosby sa ľady výrazne pohli. Najprv sa podarilo sprostredkovať stretnutie s pravoslávnym  miestnym biskupom, potom sami predstavitelia ich eparchie prišli na návštevu našej kaplnky.

Kým žijeme na zemi, robme pokánie. Lebo sme hlinou v majstrovej ruke. Ako keď hrnčiar robí nádobu a ona sa mu v rukách pokriví alebo doláme, preformuje ju nanovo. Ale keby sa rozhodol dať ju do rozpálenej pece, už jej nepomôže nič. Tak aj my, dokiaľ sme na tomto svete, robme z celého srdca pokánie za hriechy, ktoré sme spáchali v tele, aby nás Pán zachránil, kým máme čas na pokánie.

Vidíme, že aj smrť je zisk a život je trest. Preto aj Pavol hovorí: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Čo je Kristus, ak nie smrť tela a duch života? A preto s ním zomrime, aby sme s ním žili. Denne a s radosťou by sme si mali navykať v istom zmysle zomierať, aby sa takýmto odlučovaním od telesných žiadostí učila naša duša oslobodzovať sa a akoby vyzdvihnutá tam, kde sa nedostanú pozemské chúťky a nemôžu si ju podmaniť, prijímala podobu smrti, aby ju nestihol trest smrti. Lebo zákon tela odporuje zákonu mysle a vydáva ju zákonu omylu. No aký je liek? „Kto ma vyslobodí z tela smrti? Božia milosť skrze Ježiša Krista, nášho Pána.“

Načože je svätým naša chvála, načo naša oslava, načo aj táto naša slávnosť? Načo sú pozemské pocty tým, ktorých podľa pravdivého Synovho prísľubu poctil nebeský Otec? Načo sú im naše chválospevy? Svätí nepotrebujú naše pocty, ani z našej nábožnosti nič nemajú. A že uctievame ich pamiatku, to je v každom prípade v našom záujme, nie v ich. Ja cítim, priznávam sa, že sa pri tejto spomienke rozpaľuje vo mne silná túžba.

Chcela by som vám povedať pár slov o mne a mojom živote. Bola som vychovávaná v “katolíckej“ rodine, ktorá sa hlási ku Kristovi. Raz za čas som išla do kostola, sviatosť zmierenia bola pre mňa traumatickým zážitkom, svätá omša jednoducho bola potrebná, ale nehľadala som jej význam. Cítila som, že niečo, nejaký Boh, sila, existuje. Potom začala stredná škola, zmena prostredia a noví ľudia. Kostol, Boha a cirkev som odložila bokom. Môj život nabral iný smer. Raz za týždeň ísť na blic, cez voľné hodiny s partiou na pivo, a aby som nemusela doma počúvať mamu, jej pripomienky, tak som zostávala v Bratislave u kamarátky, alebo sme si šli niekam sadnúť.

Milý priatelia, práve som preveril, kedyže som posledný raz písal o svojej službe v Rusku. Bolo to, bez dvoch týždňov, pred rokom. Preto sa pokúsim zrekapitulovať niektoré fakty života našej farnosti v Irkutsku.

„Utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ Kto by sa teda neusiloval všetkými spôsobmi dosiahnuť takú slávu, že sa stane Božím priateľom, že sa bude hneď radovať s Kristom, že po pozemských mukách a trápeniach dostane večné odmeny?